Rasizmus – čierno-biela škvrna spoločnosti

Planéta Zem je nepochybne úchvatným miestom. Toto stelesnenie rozmanitosti aj po miliardách rokov naďalej zostáva veľkým tajomstvom. Každý jej kút je iný a niečím výnimočný. Od vyprahnutých púští, cez mocné hory, až po nekonečné oceány, obývajú tento svet najrôznejšie tvory. Medzi nich už nejaký ten čas patrí aj človek.

Tak ako povrch našej planéty, rovnako i my – jej obyvatelia, stojaci na vrchole potravového reťazca, sa od seba navzájom líšime. Či už je to farbou pokožky, typom postavy, povahovými črtami alebo kultúrou. Stále sme však len ľudia, ten istý druh, tie isté bytosti.

Žiaľ, nie všetci máme pochopenie, pre tieto odlišnosti. Je prirodzené, že nemôžeme cítiť sympatie ku všetkému a každému. Prečo však táto apatia niekedy prerastá do takých enormných rozmerov? Čo evokuje ľudí k tomu, aby nenávideli druhých, iba na základe ich vonkajšieho vzhľadu alebo vierovyznania?

Hlavnú rolu tu zohráva xenofóbia, teda strach zo všetkého, čo nám je cudzie. Ďalej to môžu byť obyčajné predsudky, ktorým predchádzala nejaká negatívna reklama, no napríklad aj výsledok účelovej výchovy, ako v prípade detských vojakov ISIS alebo Hitlerjugend-u.

S rasizmom úzko súvisia aj pojmy ako šovinizmus ( viera v nadradenosť vlastného národa ) alebo fašizmus ( radikálny nacionalizmus ) a mnohé ďalšie formy nenávisti. Je smutné, koľko ľudí sa už zamotalo do pavúčej siete týchto ideológií. Existuje vôbec spôsob, ako sa dostať von z tejto pasce?

Nič nie je nemožné, ak sa o to budeme naplno usilovať. Ľudia, ktorí v sebe objavili kúsok rasistu a chcú s tým niečo robiť, by mali postupovať podobne, ako keď nenávidia človeka ako jednotlivca – treba zahodiť všetky predsudky a skúsiť nahliadnuť do hĺbky jeho duše, zistiť, aký v skutočnosti je a možno zostaneme príjemne prekvapení. Spoznávaním cudzích kultúr, národov, ich zvykov a tradícií sa môžeme veľa naučiť.

Na druhej strane, málokto má záujem zmeniť svoj prístup. No, tu sa treba zamyslieť, pretože rasizmus je globálny problém a dokáže napáchať strašné zlo a spôsobiť smrť miliónov nevinných bytostí ( 2. svetová vojna ) a my jednoducho nemôžeme dovoliť, aby sa niečo podobné v budúcnosti opakovalo. Sme predsa ľudia, nevdzávajme sa preto toho, čo nás robí tým, kým sme – samotnej ľudskosti.

Všetko čo bolo, je alebo ešte len bude má svoj význam, či už je nám to prijemné alebo nie. Za to dobré by sme mali ďakovať, z toho zlého sa zas poučiť a s tým, čo je nám proti srsti sa musíme naučiť žiť. Skúsme teda prijať ľudí takých, akí sú. Veď banality ako už spomínaná farba pleti, či štátna príslušnosť sú tým najmenším problémom. Oveľa náročnejšie je to s duševnými vlastnosťami človeka, ale to už nie je rasizmus, ale náš osobný problém.

Naša planéta je ako lúka plná kvetov rôznych druhov a farieb. Lúka, kde rastú sedmokrásky, púpavy, nevädze a mnohé ďalšie rastliny je oveľa krajšia než jednotvárne, nezáživné pole. A práve rasy sú tými základnými farbami, tým, čo ho robí tak pestrým a jedinečným. Nedovoľme preto, aby sa z lúky stala vyprahnutá púšť a nechajme jeden druhého naplno rozkvitať.

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.