Nie je všetko zlato, čo sa blyští alebo Ako mi Londýn otvoril oči

 

Už je to takmer rok, čo som spolu s mamou navštívila túto svetovú metropolu. Táto 4-dňová dámska jazda bola tým najlepším darčekom, aký som mohla dostať a a ešte raz zaň veľmi pekne ďakujem. Bol to nezabudnuteľný zážitok a zároveň obrovská škola života, pretože tu nešlo len o fotenie sa pri ikonickej telefónnej búdke, či návštevu Britského múzea. Mama mi chcela ukázať, že nie všetci, čo prišli do Británie hľadať šťastie, ho naozaj našli, čo sa jej aj podarilo.

Prvé, čo mi udrelo do očí, neboli kultúrne rozdiely medzi ľuďmi ( na to som bola pripravená ), ale tie sociálne. Na každom človeku bolo vidieť, do ktorej spoločenskej vrstvy patrí a čo všetko si môže dovoliť. Dalo sa presne odhadnúť, kto je domáci a kto turista, kto sa má ako prasa v žite a kto musí pracovať od rána do večera, len aby si mohol dovoliť žiť v niektorej z okrajových štvrtí.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt london streets

 

 

Historické centrum je jedným slovom úžasné, no aj keď sa veľmi rada pozerám na pamiatky, toto nebolo to, čo by ma oslovilo najviac. Samozrejme, že Big Ben alebo Tower môjmu fotoaparátu neunikli, no ja som neprišla spoznávať len jednu – tú pozitívnu stránku mesta. Mojím cieľom bolo uvidieť všetky jeho tváre, čo sa mi aspoň čiastočne splnilo.

Ak sa i vy chystáte v blízkej dobe do Londýna, odporúčam kúpiť si celodenný lístok do metra. Takto máte možnosť vidieť veľmi veľa za relatívne krátky čas. Tiež sme to vyriešili týmto spôsobom a naozaj neľutujeme. Preskúmali sme prepychové štvrte ako je Chelsea, prezreli sme si aj Notting Hill, nehovoriac o tom, že sme bývali vo finančnom centre mesta, v maličkom hoteli zariadenom vo viktoriánskom štýle, rovno medzi všetkými administratívnymi budovami. Ale ozajstný šok prišiel, až keď sme vystúpili na zastávke Tottenham hale a vykukli z podzemia von. Stačilo prejsť pár blokov a pred očami sa mi rozprestierala nekonečná chudoba. Vtedy človeka naozaj zabolí pri srdci a uvedomí si, že aj kapitalizmus má popri mnohých výhodách aj veľké mínusy.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt notting hill

 

 

Keď sa povie Tower Bridge, väčšina z nás si predstaví obrovský most s úžasným výhľadom na celé mesto. Ja si však spomeniem na asi najúbohejšieho bezdomovca, akého som kedy v živote videla – ,,zababušeného“ vo vreci na odpadky a kúskom kartónovej krabice pred sebou, na ktorej sa lesklo zopár pencí. V očiach sa mu zračili opovrhujúce pohľady okoloidúcich a absolútna bezmocnosť. Veru, ani vtedy mi nebolo všetko jedno.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt homeless london

 

Ďalším prekvapením bola čínska štvrť, konkrétne tunajší supermarket s originál čínskymi produktami, kde sme sa pre neznesiteľný zápach zdržali len krátko. Človek, ktorý nie je zvyknutý na ich aromatickú kuchyňu a nekonečnú dobu trvanlivosti mäsa, to znáša trošku ťažšie ako domáci. Podobné to bolo aj v prípade Indov. Všetko však závisí od toho, kam presne vás nohy donesú.

 

Súvisiaci obrázok

 

Na čo som chcela týmto článkom poukázať? Jednoducho povedané, nemáme sa až tak zle, ako si možno myslíme. A to som ešte nebola v Kambodži alebo Indonézii. Londýn je bezpochyby skvelou destináciou, no ak si odtiaľ chcete odniesť viac, než len magnetku a plnú galériu fotiek, odporúčam vám nazrieť do viacerých jeho kútov. Každé miesto na Zemi má čo-to do seba, ale nemôžeme sa na všetko pozerať cez ružové okuliare. Teraz môžem naozaj konštatovať, že tie 4 dni zmenili môj pohľad na západný svet úplne od základov.

 

Zdieľať:

Pridaj komentár

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.