Dojímavý príbeh Matky Terezy

Symbol pokory, láskavosti a sebazaprenia. Drobná žienka s obrovským ❤️ a mocou, o ktorej ani netušila, že ju má. Svoj život obetovala pomoci tým najchudobnejším z najchudobnejších. Ona sama však pochádzala z pomerne bohatej rodiny. Získala Nobelovu cenu za mier a veľa dalších ocenení. Dámy a páni, reč je o Agnes Gonxha Bojaxhiu, známejšej pod menom Matka Tereza.

Pred touto krehučkou rádovou sestrou, ktorej meno v preklade znamená kvetinka, padali na kolená najmocnejší štátni predstavitelia. Počas jej návštev ľudia šaleli, podobne ako počas rockových koncertov. Stala sa z nej celosvetová celebrita a za svätú bola považová takpovediac už počas svojho dlhého života.

Ako malé dieťa s nadšením počúvala juhoslovanských jezuitov, ktorí jej čítali listy misionárov z Indie. Pôvodne vôbec nechcela vstúpiť do rehole, no túžba po misijných dobrodružstvách bola natoľko silná, že sa napokon predsa rozhodla pre túto možnosť. Jej vstup do rádu pripomínal skôr prax študenta medzinárodných vzťahov a diplomacie, pretože Agnes vstupovala do írskeho kláštora a išlo o pomerne komplikovaný proces. Odtiaľ sa neskôr presunula do Indie a práve tu si zvolila rehoľné meno Tereza. Ako mnohé ďalšie mníšky, i ona začala vyučovať na strednej škole, konkrétne dejepis a zemepis. Neskôr sa dokonca stala riaditeľkou školy.

O pár rokov neskôr sa v Indii začali vyostrovať spory medzi hinduistami a moslimami. Posledná vzbura bola šialene krutá a krvavá. Prirodzene, najviac si toho odniesli tí najúbohejší. Matka Teraza sa rozhodla odísť na duchovné cvičenia, aby sa trošku otriasla z prežitej katastrofy a vyčistila si hlavu. Vtedy sa ocitla na stanici spolu so skupinou chudobných. Jeden z nich kričal, že je smädný a hladný. Tieto slová jej ešte dlho vŕtali v hlave a stali sa podnetom zmeny celého jej života.

Svoju predstavenú požiadala o dovolenie žiť mimo kláštora v chudobných štvrtiach Kalkaty. Odišla z rehole, aby si mohla spraviť ošetrovateľský kurz. Obliekla si biele rúcho s belasým okrajom a krížom na ramene a začala svoju novú životnú púť – púť zasvätenú pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú.

Denno-denne pomáhala ľuďom prekonávať rozličné choroby, bolesti a iné útrapy. Ona sama pritom nebola úplne zdrává – prekonala ťažký zápal pľúc, maláriu, dva srdcové infarkty a dokonca si zlomila kľúčnu kosť! Nepozerala na to, ako človek vyzerá, či je špinavý, či má hnisavé rany,… Jej poslaním bolo dostať ho z utrpenia a robila pre to všetko, čo bolo v jej silách. Dokonca tu založila školu pre chudobné deti. Musela mať veľmi silný žalúdok a nervy ako z ocele, pretože podmienky, v akých žila a pracovala, boli hotovým peklom na Zemi.

Podarilo sa jej vytvoriť niekoľko nových reholí vrátane Kongregácie misionárok lásky ( sestry Matky Terezy ). Počas svojho života stretla množstvo vplyvných ľudí, no luxus jej nikdy nevoňal. Ona bola tá, ktorá sa celá rozdala druhým a najväčšiu odmenu pre ňu predstavovalo ich šťastie. Zomrela vo veku krásnych 87 rokov a Indovia jej vystrojili nádhernú poslednú rozlúčku, podobne ako Mahatma Gándímu.

Ťažko loviť v oceáne superlatívov tie najlepšie, keď jediné slovo, ktoré dokonale vystihuje túto geniálnu osôbku, je svätá. Neviem, či sa ešte niekedy v budúcnosti nájde niekto podobný tejto úžasnej žene. A ak áno, je to práve on/ona, kto dokáže aj nemožné.

Zdieľať:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.