Are you a „Yes“ man?

Nedávno sme na hodine angličtiny čítali článok o nešťastnom mužovi, ktorý ťažko znášal situáciu po rozchode a svoje sklamanie liečil sledovaním televízie a dobrovoľnou samotou. Vyhýbal sa kontaktu s ľuďmi, odmietal pozvania, prestal chodiť von, uzatváral sa sám do seba… nežil, iba prežíval. Raz mu však neznámy človek vnukol skvelú myšlienku a on sa rozhodol totálne prekopať svoj životný štýl, a to tak, že si zaumienil na všetko odpovedať ,,áno“. Vďaka tomuto stretnutiu a pár šťastným náhodám sa z úplnej trosky stal človek sršiaci entuziazmom a šťastím. Spoznal množstvom nových ľudí, stal sa vynálezcom a politikom, cestoval po svete, stretol sa s budhistickými mníchmi a dokonca našiel ženu svojich snov. To je všetko krásne, ale naozaj je táto životná filozofia taká úžasná? Čo by sa reálne stalo, ak by sme na všetko odpovedali slovom áno?

Zobraziť zdrojový obrázok

Pointou tohto príbehu je ukázať nám, koľko šancí človek premárni zakaždým, keď odmietne nejakú príležitosť. Tu sa nedá protirečiť, šance sú predsa na to, aby sme ich brali, aby sme z nich niečo vyťažili. Každým dňom nám život prináša more príležitostí, no to, či sa ich chopíme alebo nie, je len na nás. Na druhej strane, vždy treba zvážiť možné riziká a nevrhať sa strmhlav do vecí, ktoré by nám mohli spôsobiť nepríjemnosti. Nemôžem predsa preplávať La Manche, ak neviem plávať. Takisto je hlúposť nechať sa nahovoriť na krádež alebo pripraviť niekoho o život a podobné somariny.

Určite máte okolo seba zopár ľudí, ktorí nikomu nič neodoprú, so všetkým súhlasia a často sa potom dostávajú do šlamastiky. A tí by sa dali rozdeliť do 3 skupín:

a) Nespoľahliví klamári

– Pôjdeš s nami večer do kina? Povysávaš obývačku? Prinesieš mi zajtra do školy zošiť z dejepisu, aby som si mohla dopísať poznámky?… – Pravdaže, áno, iste, hneď to bude… So všetkým súhlasia, všetko prisľúbia a nakoniec z toho nič nebude. Daná osoba sa začne všemožne vyhovárať a vy si ju zaškatuľkujete ako nezodpovednú a nespoľahlivú. Mnohokrát sa takýmto spôsobom dostávate do problémov a potom rozmýšľate, či ešte stále existujú ľudia, ktorým sa dá veriť. Najhoršie je na tom to, že tento človek si z toho vôbec nič nerobí a ďalej pokračuje v nastolenom trende.

Zobraziť zdrojový obrázok

b) Poctiví workoholici

 Títo ľudkovia si toho zoberú na plecia strašne moc, čo sa neskôr odzrkadlí na ich psychickom rozpoložení a môže to spôsobiť aj tzv. syndróm vyhorenia. Ochota a zodpovednosť sú skvelé a mimoriadne cenené vlastnosti, no netreba zabúdať aj na seba. Niekedy nestihnú dokončiť svoje vlastné povinnosti na úkor tých druhých, častokrát sú ľahko zmanipulovaní a druhí ľudia ich zvyknú využívať. Všade – v každej škole, firme, kancelárií, nájdeme kone ťažné a kone chovné. Teda tých, čo tvrdo pracujú a tých, čo sa len vezú. Preto je extrémne dôležité (a to najmä pre takýchto yes-manov) vedieť slušne a asertívne povedať nie

Zobraziť zdrojový obrázok

c) Špekulanti

– Najlepšie to asi vysvetlím na sebe samej: Pred polrokom ma pochytila spásonosná myšlienka – ísť na rok do Ameriky (najmä s cieľom vyhnúť sa ,,zabijáckej“ sextánskej fyzike a chémii). O pár mesiacov neskôr, so všetkým som súhlasila, test bol napísaný, pohovor úspešný, stačilo len pár posledných vybavovačiek a povedať to definitívne áno, no vtedy to na mňa prišlo: ,,Kto mi zaručí, že skončím v New Yorku a nie v poli zemiakov niekde v Južnej Dakote? Ktovie aká bude hostiteľská rodina? Prijmú ma budúci spolužiaci alebo na mňa budú pozerať cez prsty? Nestratím sa na letisku, keď budem prestupovať? Neupadnem v iných predmetoch na úkor cudzieho jazyka…? Skepticizmus vo mne zo dňa na deň rástol a môj americký sen sa pomaly rozplýval. Nakoniec som dospela k záveru, že by som tým viac stratila, ako získala a tak som stále tu. A viete čo? Vôbec to neľutujem 🙂

Zobraziť zdrojový obrázok

Ako ľudia 21. storočia sme svojprávni. Môžeme si vybrať svojich politických zástupcov, miesto na život, či si kúpim tričko Nike alebo Adidas, či pôjdem do kina na Star Wars alebo Babovřesky,… A rovnako sa môžem rozhodnúť, či odpoviem áno alebo nie. Byť spontánny, reagovať nenútene a ihneď je super, ale ak sa jedná o dôležitejšie rozhodnutia, určite je lepšie nechať si ich v hlave o niečo dlhšie. Myslím, že ani jeden extrém nie je dobrý. Nemusíme na všetko pritakávať. ale ani všetko odmietať. Treba si vedieť veci rozmyslieť, zvážiť všetky pre a proti, aby sme potom svoje rozhodnutia nemuseli ľutovať.

Zdieľať:

Pridaj komentár