Minulosť, budúcnosť a dve tváre cirkvi

Pravdupovediac, o tom, či sa pustím alebo nepustím do tejto veľmi citlivej témy, som premýšľala hodnú chvíľu. No posledná debata s mojimi spolužiakmi ma len utvrdila v tom, že by to nemusel byť zlý nápad. Vždy sa snažím, aby boli moje články neosobné (s výnimkou jedného) a pokúšam sa vysvetliť danú situáciu z viacerých strán. Každý z nás má svoju pravdu, no nie všetci si vieme priznať, že tá naša nemusí byť tou správnou. Preto svoj názor nikomu nevnucujem a priznávam, že sa kedykoľvek môžem mýliť.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

Cirkev sa už od svojho vzniku topila v kauzách a škandáloch, za čo ju mnohí ľudia majú v zuboch. Kňazi vodu kázali a víno pili. Žili v prepychu, zatiaľ čo prostý ľud zbieral omrvinky spod stola. Brali úplatky, predávali odpustky, dosadzovali svoje deti na najvyššie pozície a ich moc postupne naberala na obrátkach. Svojich nepriateľov cirkev kruto trestala, v križiackych výpravách zabíjali jej stúpenci moslimov hlava-nehlava a jej druhým najväčším nepriateľom sa stal vedecký pokrok a zmena svetonázoru.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

Keďže boli kňazi dosadzovaní, ich znalosti o viere boli chabé a nevedeli ľuďom vysvetliť to, čo ich zaujímalo. Snažili sa držať ich v nevedomosti a odstrániť všetkých, ktorí im v tom bránili. Najväčších chýb sa cirkev dopustila vtedy, keď boli ľudia hlúpi – tí obyčajní aj kňazi. Možno by to takto pokračovalo ďalej, ak by  31.10.1517  (Ak máte v pláne maturovať z dejepisu, určite na tento dátum nezabudnite. 😉 ) nepribil Martin Luther svojich 95 téz na dvere chrámu vo Wittenbergu a nevytvoril novú, protestantskú cirkev. Čo údajne nemal v úmysle, ale bohvie, kto má pravdu. Každopádne, katolícki cirkevní hodnostári boli nútení zamyslieť sa nad svojim správaním a muselo prísť k určitým zmenám.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

Časy sa však menia a aj situácia v katolíckej cirkvi už nie je to, čo to bývalo. Jej politický vplyv výrazne zoslabol a nemá problém s uznaním nových vedeckých poznatkov. Veda a viera nejdú proti sebe, obe skúmajú podobné veci, len z iného hľadiska. Súčasný pápež František si vyslúžil prívlastok ,,pápež chudobných“ a jeho životný štýl má od života kňazov z predošlých storočí na míle ďaleko. Cestu do práce limuzínou vymenil za  autobusy MHD. Odmietol luxusný byt v Apoštolskom paláci, býva v dvojizbovom príbytku spolu s ostatnými kňazmi. Na jeho tanieri by ste márne hľadali krevety či homára, jeho najobľúbenejším pokrmom je totiž obyčajná pizza a taktiež zmrzlina. Rovnako je veľkým fanúšikom jedného z argentínskych futbalových klubov. Veriaci ho zbožňujú pre jeho úprimnú skromnosť, ale aj prívetivý a moderný prístup k homosexuálom, postihnutým ľuďom či dokonca trestancom.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

Žiaľ, nie všetci si berú z pápeža Františka príklad a to ani tí, ktorí by sa o to mali usilovať najväčšmi – kňazi. Občas sa v médiách objaví správa, že nejaký z nich sexuálne zneužil maloleté dieťa, zobral úplatok, splodil nemanželského potomka, nebodaj niekoho zavraždil. Takéto veci sa naozaj stávajú, to sa nedá poprieť. Avšak to, že tak spravil (obrazne povedané) jeden, neznamená, že to tak robia všetci. No smutnou skutočnosťou je, že ľudia si vytvoria presne takúto mienku o celej cirkvi. Takisto nie je pravdou, že všetci kňazi žijú uzavretí v akejsi svojej komunite a medzi ľudí vychádzajú iba pri presune z fary do kostola. Hlúposť. Nájdete toľko skvelých kaplánov/farárov, ktorí trávia veľa času s deťmi, berú ich na výlety, cyklo-túry či v zime na klzisko. Okrem toho navštevujú starých ľudí v domove dôchodcov alebo aj chorých doma a v nemocniciach.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

Zaujímavým pojmom je nepochybne celibát. Zavedený musel byť viackrát, pretože sami rímskokatolícki kňazi ho odmietali prijať. (Evanjelici, Anglikáni ani Pravoslávni nie sú povinní ho dodržiavať, môžu sa brať a si zakladať rodiny.) Pri ňom sa opäť názory mnohých ľudí rozchádzajú. Jedni tvrdia, že ak žijete v celibáte, tak sa z vás stáva ,,poločlovek“ a bránite vlastnému telu v tom, čo mu je prirodzené. Druhí zase, že dodržiavanie čistoty je pre duchovných otcov dôležité a ich pozornosť má byť venovaná výlučne Bohu. Teraz sa však ukazuje, že jeho zakázaním si katolícka cirkev skomplikovala situáciu, pretože práve celibát je jedným z dôvodov, prečo záujem o povolanie kňaza rapídne klesá. Za zmienku však stojí, že nejde iba o ,,výmysel“ cirkvi, ale musia ho dodržiavať aj vyznávači inej viery – napr. budhistickí mnísi.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

V podobnom duchu by sa dalo hovoriť aj o postavení žien v katolíckej cirkvi. Na rozdiel od Evanjelikov či Anglikánov, tu ženy okrem rehoľnej sestričky nemôžu vykonávať inú funkciu. Avšak aj na túto tému sa už rozvírila diskusia a pravdepodobne bude o pár rokov možné vidieť ženu v kňažskom rúchu už aj v katolíckom kostole. Uvidíme.

Zobraziť zdrojový obrázok

 

Úloha cirkvi sa priebehom posledných storočí veľmi zmenila. Sami vidíte, že už nemáme toľko cirkevných škôl ako kedysi, ani už spomínaný politický vplyv nie je taký silný. V prípade, že potrebujeme poradiť, spýtame sa radšej ,,strýca Googla“ než by sme mali zdvihnúť zadok, prejsť pár stoviek metrov a zaklopať na dvere mestskej fary. Vzdelávať sa a získavať nové informácie sa už dá oveľa efektívnejšie a niektorí ľudia nemajú dôvod chodiť do kostola a veriť v Boha. Spoliehajú sa sami na seba a svoje schopnosti. Viera je pre nich niečo nepochopiteľné a možno až absurdné.

 

Predtým, než som sa do tohto príspevku vôbec pustila, rozprávala som sa na túto tému s jedným mladým, veľmi rozumným a príjemným človekom, ktorý za veľmi krátku dobu dokázal zanechať v mojom živote hlbokú stopu 🙂 . A myslím si, že neexistuje lepší spôsob ako ukončiť tento článok, než použiť jeho výstižné slová: ,,Dnes už to nefunguje tak, že ľudia prichádzajú k cirkvi. Cirkev musí prísť k ľuďom.“

Zdieľať:

Pridaj komentár

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.