Maličkosti ako cesta ku šťastiu

Človek je nenásytný tvor. Iným živočíšnym druhom stačí k spokojnosti plný žalúdok a improvizovaná strecha nad hlavou pre prípad, že by začalo pršať. Ale človeku nie. Túži po úspechu, uznaní, drahom aute, peknej žene/mužovi a v neposlednom rade vreckách plných peňazí. Veľa, veľa peňazí… Sú toto však hodnoty, ktoré nás robia naozaj šťastnými?

 

Áno, robia, ale iba krátkodobo. So životom je to ako s práve prebiehajúcou Tour de France. Niekedy je to alpská etapa s namáhavým stúpaním do kopca. Ale každý kopec má svoj vrchol a potom, ako ho dosiahnete, môžete na chvíľu zvesiť nohy a spustiť sa strmhlav dolu. Nikdy nejdete po dokonalej rovine. Občas sa pritrafí nejaký ten defekt, no vždy je tu tímové vozidlo, ktoré vám poskytne nový bicykel. A ak nedajbože spadnete, je len na vás, či sa zdvihnete a budete pokračovať alebo zostanete ležať.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

Tak ako sa cyklisti počas pretekov povzbudia energetickými tyčinkami, Coca-Colou alebo ovocím, tak aj v bežnom živote potrebujeme niečo, čo nás nakopne, čo nás poteší a privedie na iné myšlienky než sú trápenie, stres a bolesť. Hovoríme o maličkostiach. Niekedy stačí len úprimný úsmev, pekné slovo, objatie či malý darček a aj tie najčernejšie mračná sa roztrhnú ako kúsok papiera. Tešiť sa z drobností je umenie, jeho štúdium je zložité, napriek tomu, že spočíva v úplnej jednoduchosti.

 

Oplatí sa to aspoň skúsiť. Po čase vám urobí radosť aj to, že z postele vstávate bez pomoci, že sa do kuchyne došuchtáte po vlastných a na obed vás čaká obľúbené pečené kura. Vonku svieti slnko a môžete ísť s priateľmi von. Po ceste pomôžete prejsť cez prechod vozíčkarovi, stretnete tetu, ktorú ste nevideli už vyše 10 rokov a na plavárni niet takmer nikoho. Otec sa vrátil po týždni zo služobky živý a zdravý, v telke dávajú film, na ktorý ste tak dlho čakali a v noci zaspíte behom pikosekundy – Toto sú veci, ktoré nás robia skutočne šťastnými a nestoja nás skoro nič.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

Na to, aby sme z nich mali radosť, si ich musíme začať vážiť a prestať ich brať ako samozrejmosť. Pretože nie všetci majú to šťastie, že sa ráno zobudia bez bolesti, nie všetci si môžu dovoliť mäso a nie všetci majú okolo seba množstvo dobrých ľudí. Sem-tam naozaj stačí zmeniť pohľad na vec a v tom momente si uvedomíme, koľko toho vlastne máme. Tieto (pre väčšinu z nás) maličkosti sa neskôr naučíte nielen prijímať, ale aj dávať.

 

Verte mi, ten pocit, keď niekomu vyčaríte úsmev na tvári je na nezaplatenie. Nedá sa vyčísliť sumou ani nahradiť akoukoľvek hmotnou vecou. Niekto na to príde hneď, niekto až časom, no pravdou je, že materializmus je prekliatím tejto doby. Už deti v škôlke si vyberajú kamarátov, podľa toho, aký majú mobil. My starší zas zvykneme súdiť ľudí podľa ich auta a príjmu. Nevážime si to, čo máme a chceme stále viac a viac. Ak vám odmalička prízvukujú: ,,Porovnávaj sa s lepšími, nie s horšími,“ je to celkom ťažké. No tu si treba uvedomiť, že to, že má niekto iPhone X, vozí sa na Mercedese a zarába 5000€, ešte neznamená, že je lepším človekom.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

Skúsme teda byť ako cyklisti a buďme vďační za každú pomoc. Takisto aj ako diváci, ktorí neváhajú šprintovať len preto, aby svojho obľúbenca potľapkali po chrbte a podali mu fľašu vody. Nie je to nový bicykel ani finančná odmena, napriek tomu to však znamená tak veľa. V živote sa nachádzame v oboch situáciách. V roli cyklistu aj v roli diváka. A tak ako dobrý herec, aj dobrý človek sa musí vedieť zhostiť každej úlohy. 🙂

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.