Ži, bojuj a nikdy to nevzdaj

Život je dar, o tom niet najmenších pochýb. Aktuálne žije na Zemi vyše 7,5 miliardy šťastlivcov, ktorým bolo dopriate uzrieť svetlo tohto nádherného, no zároveň veľmi krutého sveta. A to nerátam tých, čo modrú planétu obývali dávno pred nami. Určite ste neraz počuli: bojovať ako o život, bežať ako o život, prisahať na život a na smrť… Medzi životom a smrťou je obrovský rozdiel a predsa majú k sebe tak blízko. Stačí jeden chybný krok, slovo alebo čin a naša životná loďka v momente zdvihne kotvu a prepláva na druhý breh rieky Styx.

 

Život je fascinujúci. Plný nadšenia a sklamania, vzostupov a pádov, smiechu a sĺz, pokusov a omylov. A je tým najcennejším darom, aký nám kedy kto mohol dopriať. Bohužiaľ, pre niektorých sa stal darom danajským. Žijeme v dobe, kedy depresie a psychické poruchy napádajú naše hlavy ako kobylky úrodu. Za každým rohom sa skrývajú prekážky a komplikácie nás prenasledujú ako vlci svoju korisť. Mnohokrát miesto toho, aby sme sa problémom otočili tvárou a pokúsili sa ich riešiť, berieme radšej nohy na plecia a utekáme od nich kade-ľahšie. A keď sa im odvážime postaviť zoči-voči, musíme byť pripravení na ťažký a dlhý boj.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt fight with problems

 

Práve čítam jedno nemenované fórum, kde sa Slováci zdôverujú sú svojimi ťažkosťami a žasnem nad tým, koľko mladých ľudí nemá ani poňatia, čo majú so svojím životom robiť. Trápia sa, nemajú vízie, chýbajú im sny a ambície. Bezcieľne žijú zo dňa na deň a topia sa vo vlastnom zúfalstve, pričom ani nevedia prečo. Chyba, nežijú, vlastne iba prežívajú. Sú len vodou na mlyn psychológov a psychiatrov, v horšom prípade kontajnerom na antidepresíva. Každý sme iný typ osobnosti a aj príčiny týchto nepríjemností sa líšia. Niekto znesie viac, niekto menej a je fakt, že boj so sebou samým je tým najnáročnejším zo všetkých.

 

Chvalabohu, s týmito medicínskymi ,,zázrakmi“ zatiaľ nemám skúsenosti a dúfam, že nikdy nebudem nútená ich použiť. No, ani čo sa týka mojej maličkosti, nie je všetko ideálne. Vždy keď ma niečo trápi, spomeniem si na ľudí, ktorí o svoj život musia (museli) skutočne bojovať. Vojny, epidémie, hladomor, zranenia či choroby – to všetko k nemu patrí a musíme sa s tým jednoducho zmieriť. Nikdy nemôže byť všetko podľa našich predstáv a ak to tak je, potom tu niečo nesedí a musíme rátať s tým, že to nebude trvať večne. Rovnako to platí aj vtedy, keď sme na dne. Dôležité je nepoľaviť a vytrvať až do konca, pretože všetko má svoj koniec – aj útrapy, aj radosti. Verte si, ak si budete veriť, dokážete čokoľvek.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

Zaujímavé je, že je pre nás oveľa jednoduchšie zamerať sa na negatíva ako na pozitíva. Hľadať vo všetkom to dobré je zozačiatku naozaj ťažké, hlavne ak ste zarytý pesimista. Ja som realista, takže mám k obom rovnako ďaleko, keďže realita je relatívna a dá sa ovládať mysľou. Záleží len na uhle pohľadu. Ak ste náhodou typická váha ako ja, začnete uvažovať nad tým, či je realita pozitívna alebo negatívna a neskôr, či je to vlastne realita alebo len fikcia.  * koniec filozofickej vsuvky 🙂

 

V predošlých článkoch ste si nepochybne všimli moje narážky na staršiu generáciu. Za svojím názorom si pevne stojím, ale v niektorých veciach im my mladí nesiahame ani po členky. Mám taký dojem, že sú v porovnaní s nami psychicky odolnejší a silnejší. Nešťastné zhody okolností, pri ktorých by sa mnohí z nás rozsypali ako domček z karát, oni berú ako fakty a ľahšie sa prispôsobia situácii. Nejde tu len o katastrofy ako smrť blízkych alebo vážne zdravotné problémy. Tie sú tu s nami stále a preniesť sa cez ne bolo a vždy bude náročné. Hovorím o hlúpostiach, ktorými sme my tak posadnutí. To všetko je spôsobené dobou, do ktorej sa človek narodil a v ktorej vyrastal. Im robilo starosti to, aby mali v zime čím kúriť a nám to, prečo nám frajer/ka večer neposlal/a srdiečko, ale iba smajlíka.   ( Aaa, niekto trafil klinec po hlavičke, pravda 😀 )

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt frajer meme

 

 

Najviac ma však zaráža to, že aj keď je život považovaný za najväčší zo všetkých darov, niektorí z nás ho tak nevnímajú. Teraz nemám na mysli ich vlastný, ale život iných ľudí. Pozrime sa na starovekých otrokov, ktorých existencia závisela od dobrej vôle ich pána. Podobne zaobchádzali v 19. storočí Briti s africkými otrokmi – mnoho z nich zomrelo už pri prevoze na americkú pevninu. Takto sa to tiahlo od stredovekého mučenia, cez juhoafrický apartheid až po Arménsku genocídu. Dôkazom dehonestácie života sú tiež masové hroby v krajinách bývalej Juhoslávie, kde našli večný odpočinok tisíce nevinných ľudí. A v súčasnosti tu máme teroristické skupiny, ktoré stále neprišli na lepší spôsob ako prejaviť svoj názor, než vraždiť a ochudobňovať tento svet o množstvo dobrých duší.

 

Je až neuveriteľné, čo všetko sú ľudia schopní urobiť preto, aby prežili – zjesť červy, odrezať si zlomenú nohu, zabiť iného človeka… Čo ich k tomu vedie? Aj to je individuálne. Môže to byť rodina, kariéra, strach z bolesti či zo smrti ako takej. Naopak tu máme prípady, kedy si ľudia vezmú život sami. Niekto to pochopí, niekto nie. Každopádne, znamená to prehratý boj, ale je to len a len ich rozhodnutie. Je však smutné, že mnohým nebolo súdené sa vôbec narodiť. Hneď ako bábätko vykukne na svet, získava najdôležitejšie zo všetkých ľudských práv – právo na život, ktoré tu s ním bude až do smrti. Vážme si ho a neberme ho iným, je to predsa nehumánne a trestať sa dá aj iným spôsobom.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

 

Žijeme len raz a vždy je tu možnosť výberu. Základom je nájsť si zmysel svojho života. Niekto si ho chce užiť, druhý chce zarobiť, tretí založiť si rodinu a vychovať z detí slušných ľudí. Mojím je zomrieť s tým, že moje meno nezomrie so mnou. A keď raz budem odchádzať na druhý svet a posledný raz sa otočím dozadu, uvidím za sebou kus dobrej práce, ktorú som spravila pre tento svet. Chcem pomáhať tým najslabším, nakŕmiť hladných, rozosmiať nešťastných, poskytnúť strechu nad hlavou tým, čo stratili svoj domov, bojovať za ich práva a za to, aby ľudia zmenili svoj postoj k sebe samým a svetu ako takému. Ukázať im, že je dôležité myslieť nielen na prítomnosť, ale aj na to, čo príde po nás. Jednoducho robiť dobro všade kde sa dostanem aj nedostanem a za každých okolností.

 

 

 

 

 

 

 

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.