Prečo je v Afrike chudoba?

Rok má 365 dní pričom každý jeden z nich je dňom niečoho. Viaceré názvy svedčia o tom, že ľudia niekedy naozaj nevedia, čo od blbosti. Napríklad taký Deň zmrzlinových sendvičov (2.august), Deň opaľovacích krémov (27.máj) alebo ešte lepšie – Deň ničoho (16.január). 🙂 Na druhej strane sa medzi nimi nájdu aj mnohé zmysluplné dni. K takým nepochybne patrí aj Deň boja proti chudobe, ktorý sme si pripomenuli minulý týždeň, konkrétne 17.oktόbra.

Každý si pod pojmom chudoba vybaví niečo iné – oblečenie z druhej ruky, nemôcť dovoliť si ísť na dovolenku alebo vlastniť auto, v horšom prípade hlad a smäd. Ja osobne si vždy predstavím ten najväčší extrém – malých černoškov vychudnutých na kosť. Dlho mi vŕtalo v hlave, prečo to tak vlastne je. Veď v Afrike sa predsa všetko začalo, tam sa vyvinul prvý predchodca človeka, odtiaľ vlastne pochádzame. Ako je potom možné, že je na tom teraz tak zle?

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt poor africa

 

Odpoveďou na túto otázku mi poskytli 3 alebo skôr 4 vedy – histόria, geografia, politika a geopolitika. Tisícky rokov dozadu existovalo len veľmi málo rastlín na domestikáciu a ešte menej zvierat. Väčšina územia Afriky pozostávala z džungle, močiarov, púští a náhorných plošín, ktoré neboli vhodné na pestovanie ani obilia, ani ryže a už vonkoncom nie na chov zvierat. Namiesto toho tu vzniklo niečo iné, niečo, čo tento kontinent brzdí až doteraz – séria chorôb, ako je malária či žltá horúčka. Tie sa v teplom a preľudnenom prostredí vďaka zlej infraštruktúre a slabej zdravotnej starostlivosti šíria extrémne rýchlo. Rovnako nemožno nespomenúť zákerný vírus HIV.

Ďalším veľkým problémom sú rieky. Pýtate sa: „Čože? Rieky?“ Áno, rieky. 🙂 Väčšina z nich totiž pramení vysoko v horách a následne prudko spadá dolu, čo obmedzuje ich splavnosť. Afrika teda na rozdiel od Eurόpy nemohla ekonomicky prekvitať. Nemožno predsa prevážať tovar po Zambezi cez všetky tie kaskády a už vôbec nie cez prekrásne Viktόriine vodopády. Naopak taký Rýn alebo Dunaj sú na obchodné plavby ako stvorené. Navyše veľké Africké rieky (Kongo, Niger, Níl, Zambezi) nie sú na rozdiel od tých eurόpskych vzájomne prepojené a tento fakt badať aj na ľuďoch. Nikdy tu nevznikla jedna dominantná kultúra a domorodí obyvatelia hovoria úplne odlišnými jazykmi. Nedá sa teda hovoriť o jednote, ako v prípade oblastí Číny alebo Ruska.

 

Súvisiaci obrázok

 

Aby toho nebolo málo, v 15. storočí sa do Afriky dovalili Eurόpania. Je pravdou, že so sebou priniesli nové technolόgie, avšak využívali ich zväčša iba pre seba. No a keď našli niečo cenné, rozumejte prírodné zdroje a ľudí, všetko pobrali. Presne toto isté urobili neskôr aj Arabi a Turci. Afrika sa stala „továrňou na otrokov“ a nechcem si ani predstaviť, ako to asi na takej otrokárskej lodi vyzeralo.

Doma v eurόpskych metropolách ako sú Londýn, Paríž, Brusel alebo Lisabon potom zobrali slepé mapy a ceruzkou a pravítkom do nich zakreslili čiary. Tie znázorňovali väčšmi to, ako ďaleko postúpili prieskumníci, vojenské jednotky a obchodníci danej mocnosti, než to, za koho sa považovali sami ľudia, ktorí medzi nimi žili. Do vzniknutých geometrických útvarov potom napísali slová ako Stredné Kongo či Horná Volta a nazvali ich krajinami. Fakt, že Afrika je etnicky a kultúrne najrozmanitejší kontinent sveta vtedy nikto nebral do úvahy. Vytýčenie týchto neprirodzených bariér spôsobilo, že iks rozličných kultúr malo zrazu žiť v spoločnom štáte.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt war in africa

 

Po vlne bojov za nezávislosť v polovici 20. storočia boli niektoré tieto „dieliky“ premenované ( z bývalej Rodézie je dnes Zimbabwe), no hranice zostali prekvapivo nezmenené. (Výnimkou je asi iba Sudán, od ktorého sa po referende v roku 2011 odčlenil dnešný Južný Sudán.) Niektoré novovzniknuté krajiny si s týmto etnickým mišmašom dokázali poradiť, podarilo sa im zjednotiť a teraz prosperujú (viď. Juhoafrická republika). Mnohé však takéto šťastie nemali – Sudán, Somálsko, Keňa, Angola, Konžská „demokratická“ republika, Mali, Nigéria,… Z týchto kútov sveta vojna a hladomor ešte nevymizli. V Afrike boli konflikty dávno predtým než uvideli nejakého eurόpana, no ich rabovanie, branie do otroctva a nezmyselné zakreslenie hraníc, situáciu ešte viac skomplikovalo.

Regiόny, v ktorých roky zúri vojna jednoducho nemôžu napredovať. Videli sme, čo vojna spôsobila v Eurόpe, kde už v tých časoch bolo niečo vybudované a  kde spoločnosť bola pomerne jednotná. A koľko nám trvalo, kým sme sa z toho dostali? Odpoveď nechám na vás. Mnohí z nás majú k Afrike celkom alibistický postoj, no musíme uznať, že časť viny nesieme aj my sami, lepšie povedané, naši predkovia. Na druhej strane musíme byť pozitívni. Vidíme, že za posledné roky a Afrika výrazne posunula, či už vďaka diplomacii, humanitárnej pomoci, rôznym nadáciám, zbierkam alebo zásahom OSN. Dúfam, že tento progres bude aj naďalej pokračovať a že raz sa Afrika stane kontinentom, z ktorého ľudia nebudú chcieť, resp. musieť utekať. To je samozrejme otázkou celých desaťročí, no napriek tomu verím, že sa toho raz dočkáme. 🙂

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt United nations in africa

 

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.