Prečo je náročné byť náročným

Charakter človeka predstavuje nekonečnú studnicu záhad a skúmať ho je niečo úžasné. Množstvo odpovedí nám ponúka psychológia, no skutočné poznanie podľa mňa spočíva v nahliadnutí do svojho vlastného vnútra. „Kto som a aký/aká som?“ je tak tajomná otázka, že len skutočne málo ľudí ju dokáže zodpovedať. Ľudské vlastnosti ma vždy fascinovali, najmä tie, ktorými sama disponujem. Po menšej vnútornej analýze zisťujem, že náročnosť, neskromnosť patrí k tým najvýstižnejším a prináša so sebou okrem mnohých plusov aj niekoľko negatív. Nadväzujú jedno na druhé a určite sa nájde ešte mnoho ďalších.  Vidíte sa v nich aj vy?

 

Súvisiaci obrázok

 

  • Rovnaký prístup očakávam aj od druhých

Toto je zrejme ten najväčší problém. Každý z nás je iný a premotivovaných perfekcionizmom posadnutých bláznov skutočne nie je veľa. Samozrejme, preháňam. Veci, ktoré robím resp. nerobím rozdeľujem do 3 skupín: podstatné, nutné zlo a také, na ktoré sa vykašlem. Naozaj precízne pristupujem len ku skupine podstatných vecí. Druhú robím na pol plynu a tá tretia… Hovorí sama za seba 😀 . Každopádne si uvedomujem, že to, čo ja považujem za dôležité, nemusí mať pre niekoho najmenší význam.

 

  • Takmer všetko ma irituje

Jednoducho „celézle.cz“. Neexistuje nič, s čím by som bola spokojná. Či už je to škola, postoj druhých ľudí, situácia v krajine atď. Stále hľadím na to, ako funguje svet inde, kde je „všetko lepšie“ a pýtam sa nebies: „Prečo dopekla musím žiť v takej diere???“  Neustále pritom vediem vnútorný boj a snažím sa prinútiť seba samú k tomu, aby som bola vďačná za to, čo mám. Niekedy to možno vyzerá tak, že vodu kážem a víno pijem. Nie je to však pravda. Skutočne vždy začínam sama od seba a veľmi dobre viem, aké ťažké je zmeniť zaužívané a nám prirodzené princípy.

 

Súvisiaci obrázok

 

  • Niektorým ľuďom sa môj postoj nepáči

„Zas jej všetko vadí, furt má s niečím problém, prečo si radšej nekúsne do jazyka…?“ musia si hovoriť moji rodičia, učitelia či kamaráti. Ak je mi niečo proti srsti a som presvedčená, že by sa to dalo riešiť aj inak, lepšie, nesklopím uši a v žiadnom prípade nebudem čušať. A práve to sa mnohým prieči. Alebo sa možno obávajú toho, že od nich budem vyžadovať maximum, tak ako od seba samej. No, ako som už spomínala, každý z nás je iný a máme rozličné priority, tým pádom takýto prístup nie je vždy správny. Nemáme radi, keď od nás niekto vyžaduje v našom ponímaní priveľa.

 

  • Nemôžem sa spoľahnúť skoro na nikoho

Skutočne, ak pracujem na niečom dôležitom, najradšej to robím sama, bez cudzej pomoci (školské projekty, tréningy). Mám tak istotu, že nič nebude „odfláknuté“ a ak to bude zle, vinu za to ponesiem len a len ja. No, ak musím spraviť viacero dôležitých vecí naraz, vzniká tu problém, pretože to stojí kopec času a úsilia. Musím uznať, že niekedy je fakt lepšie, keď si nechám poradiť alebo poprosím o pomoc, aj za cenu toho, že s výsledkom možno nebudem na 100% spokojná. Nič to však nemení na tom, že som tvrdohlavá ako baran. 😀

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt i don't need your help

 

  • Trpím, keď nemôžem niečo zmeniť

Buď na to nemám vek, právomoci alebo jednoducho nie som v pozícií, kedy si to môžem dovoliť. Takýchto záležitostí je naozaj veľa. Ako príklad môžem uviesť politickú situáciu na Slovensku. Nesedím v kresle premiéra, nie som ani poslancom, dokonca ešte nemôžem ani voliť. Napriek tomu sa snažím nájsť cestu, ako to urobiť. Jednou z nich je aj tento blog, to, že dávam dané témy do pozornosti ľudí, ktorí tieto problémy riešiť môžu. A najviac ma teší, keď vidím, že to, čo robím, má zmysel.

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.