Moja cesta na sever Európy

Čo je typickým vianočným darčekom pre 16-ročného tínedžera? Mobil, notebook alebo Play-station? Možno pre väčšinu, ale určite nie pre mňa. Nič neprevýši hodnotu zážitkov a skúseností. Výlet do Kodane a Amsterdamu bolo to najlepšie, čo som kedy dostala pod stromček, za čo veľmi vďačím svojmu otcovi. Vidieť ako funguje svet inde je úžasné a človek sa pritom veľa naučí. Ďakujem aj mojej mame, ktorá túto cestu napriek všetkým stresujúcim, zároveň však úsmevným situáciám zvládla spolu so mnou. 🙂 Ale to už k cestovaniu skrátka patrí.

 

 

Nie nadarmo sa Dánsko označuje za najšťastnejšiu krajinu sveta. Ľudia sú tu veľmi milí, priateľskí a možno to vyznie zvláštne, no naozaj pekní. Nenájdete tu škaredého človeka. ( Dievčatá so slabosťou na modrookých blonďákov si prídu na svoje 😉 ) Ženy nemajú problém ísť do ulíc nenalíčené a bez nalakovaných nechtov, sú veľmi prirodzené a nepotrebujú na seba pútať pozornosť. Výzor nemá so spoločenským statusom nič spoločné. V porovnaní s ostatnými veľkomestami je Kodaň pomerne tichá. Bola by ešte tichšia, ak by sa práve nekonali majstrovstvá sveta v hokeji. Jazdí tu veľmi málo áut, pretože všetci používajú bicykle, ktorých je tu pomaly viac než ľudí. Nikdy v živote som nevidela toľko otcov s kočíkmi alebo malými deťmi ako práve v dánskej metropole. Dáni sú známi aj svojím ekologickým uvažovaním, každé druhé auto je elektromobil alebo hybrid, energiu čerpajú výlučne z veterných turbín, ktorých je tu neúrekom. Neexistuje, aby ste na ulici našli poletujúce igelitové vrecko alebo odhodenú krabičku od cigariet. Paradoxne, fajčia ako Turci, pretože tak robí aj sama kráľovná a keď to robí ona, bez výčitiek bafkajú všetci.

 

 

Krajina by sa dala označiť anglickým výrazom people friendly ( doslova priateľská k ľuďom ) – kam sa len pozriete vidíte množstvo zelene, fontán, lavičiek na sedenie, cyklistických cestičiek,… ľudia si tu život užívajú, netrápia sa pre hlúposti a vedia sa tešiť z maličkostí. Na prvý pohľad je Vám jasné, že peniaze sa investujú do správnych vecí a nekončia vo vreckách oligarchov. Po práci idú ľudia s kamarátmi na pohárik, veľa sa smejú a vychutnávajú si spoločné chvíle. Ich šťastie spočíva v jednoduchosti, čomu oni sami hovoria Hygge. Dánsko je jednoducho nádherné a každému odporúčam ho aspoň raz v živote navštíviť.

 

 

Donedávna som si myslela, že tieto dve krajiny sú relatívne podobné. Bol to však obrovský omyl. Prechod z konzervatívnej Kodane do extrémneho Amsterdamu mi spôsobil menší šok. Toto je úplne iné kafe a ľudia si tu robia, čo chcú. Ako isto viete, v Holandsku je legálny predaj a užívanie marihuany, čo domáci i turisti maximálne využívajú. Jej typickú arόmu cítiť takmer všade, čo nebolo dvakrát príjemné. Sú jej plné obchody, ktoré ponúkajú najrozličnejší sortiment – mariuhuanové muffiny, lízatká, nanuky… alebo si môžete zakúpiť živú rastlinku a vypestovať si doma vlastnú. To vám však pre kontrolu batožiny veľmi neodporúčam.

 

 

Ak sa v blízkej budúcnosti chystáte do tohto nezvyčajného mesta, určite by ste zo svojho programu nemali vylúčiť Rjiksmuseum – Holandské národné múzeum. Nájdete v ňom prevažne umelecké diela mnohých známych autorov vrátane Rembrandta ( Ktorého obrazy sme takmer obišli, pretože podľa môjho názoru tu nájdete oveľa zaujímavejšie výtvory od menej známych umelcov. ). Mne osobne sa najviac páčila Pienemanova Bitka pri Waterloo – gigantický obraz cca ( 6 x 5 metrov ). V múzeu sa motali aj študenti, maličké detičky i stredoškoláci. Na rozdiel od nás a našich exkurzií, vytvorili skupinky. Na papieri mali presne zadané inštrukcie, čo majú hľadať a pomocou informačných tabuliek vyvesených pri každom diele si dopisovali poznámky. Tým sa predišlo kriku a problémom a čo je hlavné, všetky tie deti sa tam aj niečo naučili.

 

Niekto fotí obrazy a niekto deti 😀

 

Počas prechádzky mestom alebo plavbou naprieč kanálmi si určite všimnete dúhové vlajky homosexuálov, visiace z farebných domčekov. Takýchto párov je tu naozaj plno a nielen to, nájdete tu veľmi zaujímavé typy ľudí – šedivé babičky s dredami, ženy v šatách a raperskou šiltovkou, punkáči s dúhovými vlasmi… Piercing alebo tetovanie tu má takmer každý. Viackrát sme videli chlapa, ktorý čítal knižku v okne s nohami spustenými dole. Nebolo by to až také čudné, ak by nesedel vo výške piateho podchodia. Ďalší rozdiel možno badať v čistote. V uliciach je množstvo cigaretových špakov, preplnené odpadkové koše alebo aj rozliata ľudská krv. Všetko nasvedčuje tomu, že tu nie je príliš bezpečne. A už vonkoncom nie v štvrti zvanej Red light district, známej vďaka množstvu sexshopov, pochybných obchodíkov a prostitútok. Samozrejme, takéto určite nie sú všetky mestské časti a každý turista si tu príde na svoje. A taktiež treba pripomenúť, že Holandsko nie je len Amsterdam.

 

 

Tento výlet len potvrdil moju mienku, že existujú aj štáty, kde systém naozaj funguje. Krajiny, kde možno žiť šťastný a viac-menej bezstarostný život. Napriek tomu, že sú totálne odlišné, obe sú krásnym príkladom toho, že všetko závisí v prvom rade od jej obyvateľov – od ich prístupu k spoločnosti, životnému prostrediu i sebe samým. Je to len na nás akú krajinu budeme mať. Iba od nás závisí, akých ľudí svojimi hlasmi pustíme k moci a do akej miery im dovolíme túto moc využívať ( v našom prípade skôr zneužívať ). Verím, že aj Slovensko raz bude krajinou, ako sú tieto dve. Nemusí byť extrémne liberálne, ani bez negatívneho dopadu na životné prostredie. Stačí, ak ľudia, ktorí tu žijú, budú šťastní. 🙂

 

Zdieľať:

Pridaj komentár