Ako funguje parlamentná demokracia?

Demokracia (gr. démos = občan a kratos = vláda) je doslovne povedané vláda ľudu. Ide o formu vlády, kde sa všetci občania rovnako podieľajú na navrhovaní a prijímaní zákonov, ktorými sa riadi spoločnosť. Každému občanovi poskytuje slobodu prejavu a tým, ktorí už dovŕšili 18 rokov (táto veková hranica neplatí všade), aj právo voliť alebo byť volený (nie do všetkých funkcií). Umožňuje teda všetkým obyvateľom krajiny zúčastňovať sa na politickom živote.

 

Obrázkové výsledky pre: demokracia

 

V porovnaní s inými režimami sa demokracia vyznačuje v prvom rade slobodou. Občania nepodliehajú autoritatívnej vláde, ktorá by uplatňovala svoju moc násilím, zavádzala zákony vo svoj prospech alebo riadila súdy podľa svojich záujmov. Ľudia si volia svojich zástupcov – poslancov, ktorí im vládnu a v tom lepšom prípade sa naozaj snažia vydobyť to, čo v predvolebnej kampani svojim voličov sľúbili. Ak s nimi  ľudia nie sú spokojní, v budúcich voľbách dajú svoj hlas iným kandidátom.

 

Demokratický systém je postavený na voľbe väčšiny. To znamená, že víťazia tí, ktorí vo voľbách získali najvyšší počet hlasov. V prípade parlamentných volieb to však neznamená, že majú vo vlastných rukách všetku moc. Stále sú tu opoziční poslanci, ktorí napriek volebnému neúspechu majú právo vyjadriť svoj názor a podieľať sa na hlasovaní.

 

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

Na to, aby v krajine nevládol chaos musia byť zavedené isté zásady/predpisy, ktoré musia všetci občania dodržiavať, či sa im to páči alebo nie. Tieto právne normy označujeme slovom zákony. Postup, ktorým sa dopracujeme až samotnému platnému zákonu, nazývame legislatívny proces. Na Slovensku prebieha nejak takto:

 

1. Podanie návrhu – podávajú ho výbory NRSR, poslanci, vláda, alebo
občania v referende (cca. 350.000 hlasov)

2. Prerokúvanie návrhu – výbory parlamentu upravujú znenie zákona

3. Hlasovanie o návrhu – hlasujú poslanci
-aby bolo uznesenie schválené, je potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny
poslancov, kvórum (76 poslancov)
-na prijatie ústavy a ústavných zákonov je potrebná kvalifikovaná
väčšina (3/5 všetkých poslancov)

4. Podpísanie – predseda vlády, parlamentu a prezident
-prezident má právo veta = (zamietnuť zákon)

5. Publikácia – vyhlásenie zákona
– konečné znenie je zverejnené v Zbierke zákonov
-vydanie Zbierky zákonov má na starosti Ministerstvo spravodlivosti SR

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

So zavádzaním zákonov súvisia aj nasledujúce pojmy:

Platnosť zákona – zákon nadobúda platnosť dňom publikovania v Zbierke zákonov SR

Účinnosť zákona – právne predpisy sa stávajú záväznými až dňom účinnosti

Legisvakačná  lehota – obdobie medzi platnosťou a účinnosťou zákona, slúži na oboznámenie občanov s obsahom nového zákona

 

Do úvahy tiež treba zobrať, že nie všetky zákony a nariadenia vlády vedú k spokojnosti obyvateľov. Preto má každý občan právo vyjadriť svoj nesúhlas. Môže sa stať členom politickej strany, odboru alebo iného združenia, usilujúceho sa o zmenu situácie. Môže verejne vystupovať, publikovať v médiách, zúčastňovať sa rôznych diskusií a taktiež protestov.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

V rozličných organizáciách a inštitúciách sa voči vláde formuje protiváha, ktorá kontroluje a obmedzuje jej moc. Spolu tieto organizácie označujeme slovkom občianska spoločnosť. Jej úlohou je prinútiť vládu, aby navrhla také zákony, ktoré budú zodpovedať požiadavkám občanov. (napr. vo Francúzsku – zákon o registrovanom partnerstve ľudí rovnakého pohlavia)

 

Na to, aby sa štátna moc nemohla zneužívať (aj keď k tomu žiaľ častokrát dôjde), sa demokratické štáty rozhodli pre jej rozdelenie na 3  zložky:

 

  • Zákonodarná moc – Náleží parlamentu. Ten navrhuje zákony a kontroluje činnosť vlády. Môže jej dokonca vysloviť nedôveru.

 

  • Súdna moc – Zabezpečuje dodržiavanie zákonov. Skladá sa z Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu a všeobecných súdov ( okresný, krajský )

 

  • Výkonná moc – Aplikuje ústavu = ( základný zákon štátu, ktorému podliehajú všetky ostatné ) a zákony. Patrí prezidentovi, jednotlivým ministerstvám a vláde.

 

V ideálnej demokracii sú všetky 3 zložky od seba navzájom nezávislé a každá z nich má za úlohu kontrolovať činnosť zvyšných dvoch.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

Demokracia predstavuje permanentnú výzvu. Jej základným kameňom sú ľudské práva a jej cieľom by malo byť zabezpečenie slobody, spravodlivosti a blahobytu pre každého jedného občana. Na druhej strane vyžaduje od obyvateľov ozajstný zmysel pre občiansku povinnosť:

 

  • Znalosť  prijatých zákonov a rešpektovanie všeobecnej vôle.
  • Každý má právo slobodne vyjadriť svoj názor, či už s ním súhlasíte alebo nie. Je skvelé, ak viete slušne diskutovať a ešte lepšie, keď dokážete názory iných aj akceptovať.
  • Občania očakávajú zlepšenie kvality života a sociálnych pomerov v spoločnosti. Preto je na politikov vyvíjaný veľký tlak a ich zlé konanie ich kedykoľvek môže stáť stoličku.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

Dokonalú demokraciu by sme vo svete hľadali len ťažko. Ani v tých najrozvinutejších a najviac prosperujúcich krajinách nefunguje úplne všetko tak, ako by si to občania predstavovali. Je to však jediný otvorený politický systém, ktorý môže zdokonaľovať vôľa väčšiny 🙂

 

 

 

 

 

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.