,,Slovenská tragédia“ mojimi očami

Tak ako každý, aj ja sa čas od času potrebujem niekomu vyspovedať. Obyčajne sa to odohráva medzi štyrmi očami, no myslím, že tentokrát by nebolo zlé to spraviť takto verejne. Prajem Vám pevné nervy a dúfam, že tým nikomu nepokazím krásny slnečný deň.

Keď bol tento blog ešte len v perinke, ľudia sa ma pýtali, akými témami sa plánujem zaoberať. ,, Svetom a o všetkým, čo sa v ňom deje,“ odpovedala som pokojne, ,,pretože svet je stále v pohybe a vždy je o čom písať.“ Hádam už od prvých dní existencie našej republiky sa tu prevaľuje jeden škandál za druhým. Ten prvý ani zďaleka nebol doriešený a už tu máme ďalších sto. Ešte smutnejšie je, že väčšina z tých, ktoré sa dostali na povrch opäť niekto zamietol späť pod koberec a tam číhajú, kým ich znova niekto nevytiahne.

Nečudo, že ľudia, predovšetkým mladí, toho majú plné zuby. Potenciálni a úspešní študenti utekajú za hranice a len málo z nich sa do svojej vlasti vráti. Všetci vieme, že tento tzv. únik mozgov patrí k najväčším problémom Slovenska. Čo však štát robí preto, aby mu zabránil? Čo robí preto, aby nás tu udržal?

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

Nič. A aby toho nebolo málo, namiesto pomoci nám hádže polená pod nohy. Celý systém, počnúc školstvom cez zdravotníctvo až po dôchodkové sporenie, je neudržateľný a skôr-či neskôr padne. Nepomôžu mu nijaké opravy, žiadne zbytočné investície a predražené programy. A ľudia to vedia, všetci to vedia… Ale to už súčasných politikov zaujímať nemusí, za ich chyby budeme totiž platiť my. Tak ako celé ľudstvo za hriech Adama a Evy.

Teraz sa v duchu prenesme do roku 2021. To je rok, kedy (ak sa toho dožijem) ukončím strednú školu. Už teraz Vám môžem garantovať, že moje kroky v žiadnom prípade nebudú smerovať na žiadnu zo slovenských vysokých škôl. Pretože čo sa týka môjho okruhu záujmov, tak to nestojí za nič a to môžem rovno ostať bez diplomu.

Modelová situácia – Nastupujem na nemenovanú zahraničnú univerzitu, spoznávam nových ľudí a všímam si, ako reagujú na to, že som Slovenka. Viem si to živo predstaviť:

 

  • ,,Slovensko? Tam, kde zabili Jána Kuciaka?!
  • ,,Vy, čo ste uniesli toho Vietnamca?!“
  • ,,Tí, čo robili taký hurhaj pre 100 utečencov?!“
  • ,,Naozaj máte v parlamente fašistov?!“

… Jedinou pozitívnou reklamou je zrejme iba Peťo Sagan

 

 

Pár mesiacov dozadu bol u nás v škole lektor z Anglicka. Jeho rodina mala z jeho cesty na Slovensko veľké obavy, pretože zahraničie nás vníma ako krajinu, kde štát ovláda mafia, kde sa ľudia boja vyjsť na ulicu a smrť tu číha na každom kroku. To je len jeden z viacerých príkladov. V niečom pravdu majú, no nefunguje to tu ako v Iraku. A predsa sme vnímaní tak, ako u nás Turci či Arabi mimo predajní s kebabom – ako nebezpeční. Vďakabohu, že nie sme na pohľad tak ľahko identifikovateľní.

Nedávno kapitán Danko povedal: ,,Ale prestaňte už hľadať len negatíva, hľadajte a píšte o pozitívach.“ Rada by som, pán Danko, veľmi rada, ale najprv by ste mi mohli nejaké ukázať. Na jednej strane chcete porovnávať Slovensko so susedným Rakúskom, no na strane druhej, ak chcem naozaj vidieť nejaké pozíva, tak ho musím porovnávať s Ugandou. Je pravdou, že naša krajina je naozaj krásna a žije tu kopec milých a srdečných ľudí. Ale pozrime sa na to z pohľadu bežného občana:

 

  • Poctivo si platíte zdravotné poistenie a potrebujete magnetickú rezonanciu? Počkáte si hoci aj pol roka, dokonca aj dlhšie. Zato Váš rómsky spoluobčan, ktorý do systému v živote neprispel ani cent sa pod parou hodí do priekopy, udrie si hlavu a má ju hneď. Len aby nebol ,,diskriminovaný“. (Viete, že nie som rasista a nehádžem všetkých do jedného vreca.)

 

  • V školách sa používajú knihy z roku 89, pretože tie nové sú o ničom a nedá sa z nich učiť. (Hovorím z vlastnej skúsenosti.) Za učiteľa už dnes nikto nepôjde, pretože ak sa má táto profesia vykonávať poriadne, za tie peniaze sa to neoplatí. Na odbor učiteľstvo sú prijímaní aj podpriemerní stredoškoláci. Ako máme potom produkovať vzdelaných a perspektívnych ľudí, ktorí budú prínosom pre spoločnosť, keď im vedomosti odovzdávajú nedostatočne kvalifikovaní ,,odborníci“?

 

  • Potrebujete jeden obyčajný štempel od lekára/notára,… Pripravte si mastný keš.

 

  • Pomáhať a chrániť = výsmech najhrubšieho zrna zo strany slovenskej polície. Namiesto pomoci a ochrany Vás zinkasujú za všetko, čo sa dá. Ak raz dostanú zhora príkaz, že dnes vyberú na pokutách toľko a toľko, nemôže nás prekvapiť dopravná razia NIE s cieľom dbať na bezpečnosť cestnej premávky, ale naplniť štátnu kasu. Nehovoriac o vážnych súdnych sporoch, kde sa spravodlivosti dočkáte len výnimočne.

… a to je len zlomok z toho, s čím sa v Slovenskej republike bežne stretávame. Už skutočne nemám chuť pokračovať.

 

Zobraziť zdrojový obrázok

 

A teraz mi, prosím, povedzte, čo okrem rodinného zázemia, priateľov a prírodných krás ma má v tejto krajine držať? Čo mi môže ona ponúknuť a prečo by som nemala hľadať šťastie inde? Netvrdím, že život v cudzine je slasť, stojí to veľa námahy a najmä začiatky sú nepochybne ťažké, no ako vidíme, len málokto sa odtiaľ vráti späť. Mám 16 rokov, zatiaľ neplatím dane, neodvádzam odvody, neplatím si poistenie, nemusím riešiť právne záležitosti a pod., no už teraz mám toho plné zuby. Ako to so mnou potom bude keď budem plnoletá?!

Odísť je vždy jednoduchšie ako zostať a bojovať. Ako som už povedala, štúdium na Slovensku u mňa neprichádza do úvahy. Vrátim sa? To neviem ani ja sama. Každopádne, takto to nemôže ďalej pokračovať a niekto s tým niečo urobiť musí. Či to budem ja alebo niekto iný, na to nám odpovie jedine čas. Najprv však musím nadobudnúť kvalitné vzdelanie a najmä prax, bez toho sa jednoducho ďalej nepohnem. A to mi moja, naša vlasť v súčasnosti nie je schopná poskytnúť.

 

 

 

 

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.