Moje prelomové leto

Nie som veľkým fanúšikom youtuberov ani blogerov, ktorých cieľom je upriamiť pozornosť sledovateľov resp. čitateľov na svoju vlastnú osobu. Nepotrebujem sa výraznejšie verejne prezentovať alebo s vami zdieľať každú sekundu môjho života. Ak sa mám o čo podeliť, urobím tak, ale ak nie, nepotrebujem si vymýšľať a snažiť sa zbytočne zaujať pomocou lží. Zaráža ma, koľko mladých ľudí si kladie týchto tzv. „influencerov“ za vzory a prahnú po nových fotkách a videách ako supy po mäse. Napriek tomu si myslím, že nastal ten správny čas prezradiť Vám o sebe niečo viac, presnejšie to, ako som prežila tohtoročné prázdniny. Nie, nejdem sa tu chvastať tým, kde som všade bola, čo som videla a zažila. Po prvé, niet veľmi čím a po druhé, je to neetické. Moja dovolenka spočívala v niečom úplne inom.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt obsessed with youtube

 

Posledné týždne školského roka boli pre mňa veľmi náročné čo sa učenia týka a rovnako aj viacerých osobných záležitostí, ktoré nebudem bližšie špecifikovať. Bol to jeden veľký začarovaný kruh, z ktorého som sa akosi nevedela vymotať. Nemám rada stereotypy a je pre mňa nesmierne unavujúce byť stále v tom istom prostredí, kde by sa napätie dalo krájať, s tými istými ľuďmi, riešiť dokola tie isté záležitosti, žiť pod jednou strechou s časovanou bombou a učiť sa veci, ktoré nenávidím a na 99,9% v živote nikdy nevyužijem. Cítila som sa sama a opustená, pretože nikto nebol naladený na moju vlnu a nechápal ma. Ak chcete niečo viac ako ostatní, niečo, čo ďaleko prevyšuje ich ambície, nemôžete očakávať, že Vám budú rozumieť. Len pokrútia hlavou a z očí im vyčítate pochybnosti a pohŕdanie. A to som nepotrebovala. Chcela som zmenu.

 

V takomto ovzduší sa človek prestáva cítiť samým sebou a prichádzajú depky. Spolu s nimi prebdené noci, nechutenstvo, podráždenie, odpor ku všetkému a všetkým, vyčerpanie a následné fungovanie za pomoci kávy a hlasnej hudby. Sem-tam ešte nejaký ten „šlofík“ cez hodiny, pokiaľ to bolo možné. Niekto by právom mohol povedať: ,,Dievča, mať tak tvoje starosti…“ Rozumiem, o pár rokov si to budem hovoriť tiež, ale momentálne ma to trápilo. Som typ človeka, ktorý potrebuje okolo seba šíriť radosť a každý deň vstávam s tým, že idem niekomu zlepšiť deň. Problém spočíval v tom, že toho negatívneho bolo na mňa už priveľa a sama som tomu nedokázala vzdorovať. „A dosť, stačilo!“ povedala som si, „musím nájsť samú seba.“ Toto bol, prosím pekne, cieľ, ktorý som chcela za tieto 2 mesiace dosiahnuť.

 

Súvisiaci obrázok

 

Základom bolo ujasniť si, čo chcem vlastne v živote robiť, kam mám ísť a ako to môžem dosiahnuť. Rozhodla som sa, že najvhodnejšie by pre mňa bolo uchádzať sa o štúdium na Leaf Academy, pretože gymnázium mi v tomto smere veľmi nepomôže. Škola neponúka predmety do mojej (snáď) budúcej brandže. Navyše som zistila, že musím byť medzi ľuďmi, ktorým rovnako ako mne nechýbajú sny a vízie a chcú si ich splniť, bez ohľadu na to, ako šialené a nereálne sa zdajú byť. Potrebujem podporu, nie neveriace ba niekedy až opovrhujúce pohľady. To ma nikam neposunie. Ale čo ak to nevyjde? Svet sa predsa nezrúti, no pre mňa to bude znamenať maturitu z 5 predmetov (pretože kvalitné zahraničné univerzity berú angličtinu ako samozrejmosť) a kvantá domáceho štúdia. Avšak, všetko sa dá zvládnuť, ak človek chce a robí pre to maximum.

 

Druhým krokom bolo robiť to, čo ma skutočne baví. V mojom prípade sa jedná o športovanie – plávanie, bicykel, karate, street-workout, fitko,… jednoducho všetko. Otec je bývalý telocvikár a hokejový tréner, bola som vychovaná v tomto duchu a šport sa stal neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Je pre mňa balzamom na dušu a zároveň „obličkami“ môjho neustále pracujúceho mozgu. Zbavujem sa tým všetkej negatívnej energie a hnevu, ktorý vo mne vrie. Vďaka bolesti si vybíjam zlosť a prichádzam na iné myšlienky. Milujem to a neviem bez toho fungovať.

 

 

Možno to znie zvláštne, no predstavte si, značnú časť prázdnin som zasvätila učeniu. Nie však toho, čo sa zvykneme učiť v škole. Potrebovala som získať informácie, ktoré budem v živote skutočne potrebovať, lebo fakt, že už milióny rokov vyhynuté trilobity, inak zvané trojlalokovce, mali dvojvetvové končatiny a dýchali žiabrami, mi v budúcnosti veľmi nepomôže. (Pravdaže som to odpísala zo zošita, lebo toto si ani Darwin nemôže pamätať). Namiesto toho som sa začítala do kníh o geopolitike, príručiek o biznise, psychologických postrehov či filozofických úvah. To mi naozaj niečo dalo, rozmýšľam úplne inak ako predtým a hlavne ide o veci, ktoré sú bežnou súčasťou nášho života. Teraz je už pre mňa aj nakupovanie hotovým zážitkom, pretože si všímam všetky možné spôsoby, ktorými nás chcú výrobcovia i predajcovia obabrať. Nehovoriac o psychologickej hre pri komunikácií a vytúžených odpovediach na moje filozofické otázky.

 

Taktiež nesmiem zabudnúť na jednu veľmi dôležitú skutočnosť, niečo, v čom som sa naozaj našla. Je to dobrovoľníctvo 🙂 Rada pomáham aj doma – žehlím, vysávam, upratujem…, ale toto je niečo celkom iné. Už dlhšiu dobu som člennom organizácie dobrovoľníkov Senica 2.0 a konečne som mala na pomáhanie viac času. Robíme akcie pre deti aj dospelých, zdravých i postihnutých, navštevujeme domovy dôchodcov a iné zariadenia alebo pomáhame pri rôznych kultúrnych podujatiach. Sú tu úžasní ľudia plní pozitívnej energie a odhodlania, ktorých prítomnosť vo mne vyvoláva neopísateľný pocit. Navyše robíme veci, ktoré vyčarujú úsmev na tvári ďalším ľuďom, tým pádom sa toto šťastie ešte znásobuje. Som veľmi rada, že môžem byť súčasťou tejto geniálnej partie.

 

Home 1

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt senica 2.0

 

Tento rok bude pre mňa veľmi náročný. Čaká ma hromada učenia (samozrejme predovšetkým totálne nepotrebných faktov), práca šéfredaktora školského časopisu, činnosť v školskej rade a študentskom parlamente + tréningy a iné aktivity, pretože bez nich by som sa asi zbláznila. Zaváňa to syndrómom vyhorenia, veď uvidíme. No a na záver by sa patrilo poďakovať mojim kamarátom a rodine, za všetok čas, ktorý mi venovali. Vďaka za nekonečné rozhovory, upokojujúce prechádzky, zaujímavé výlety, dobré jedlo 😀 a skvelé zážitky. Neboli to žiadne šialené prázdniny plné adrenalínu a problémov. Napriek tomu boli pre mňa nezabudnuteľné. Pretože som dokázala to, čo som tak veľmi chcela – našla som samú seba 🙂

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.