1984

„1984? Čo to tak môže byť? Nemala náhodou na mysli 1989?“ Možno vám pri pohľade na nadpis prebehli hlavou práve tieto myšlienky. Nie, dobre vravím, tísícdeväťstoosemdesiatštyri – jedno z najznámejších literárnych diel 20. storočia, ktorého autorom je britský spisovateľ George Orwell. Spolu so Zvieracou farmou je považované za vrchol jeho tvorby a už niekoľko desaťročí sa teší obľube mnohých čitateľov . Obe knihy sú satirou kritizujúcou totalitu, avšak v niečom sa predsa len líšia. Zvieracia farma opisuje vznik tejto krutovlády a jej postupné upevňovanie ako následok revolúcie, zatiaľ čo dielo 1984 nás vtiahne priamo do deja, kedy toto peklo dosahuje svoj vrchol.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt 1984 a Zvieracia farma

Dej sa odohráva pravdepodobne v roku 1984 v jednej z 3 mocností, ktoré sa navzájom nenávidia, v Oceánii. Ďalšie dve sú Eurázia a Východoázia. Všetky uznávajú veľmi podobnú, ak nie dokonca rovnakú ideológiu, ktorá pripravila ľudí o všetku slobodu. V Oceánii sa jej hovorí Angsoc – anglický socializmus. Všetko dianie má pod palcom Strana a jej hlavné heslá znejú:

 

Vojna je mier
Sloboda je otroctvo
Nevedomosť je sila

 

Na jej čele stojí Veľký Brat, o ktorého existencii možno právom pochybovať, napriek tomu, že jeho obrovské portréty visia na každom roku. Na žiadnom z nich nechýba nápis: Veľký brat ťa pozoruje. Veľký Brat má však skôr symbolizovať politickú jednotu Strany, pod ktorú spadajú 4 ministerstvá – mieru (vojny), hojnosti (hladomoru), lásky (mučenia) a tiež Ministerstvo pravdy (lží), kde pracuje hlavný hrdina tohto románu Winston Smith. Jeho práca spočíva v prepisovaní, teda falšovaní tlače vydanej v minulosti, pretože strana verí, že:

„Kto ovláda prítomnosť – ovláda minulosť – kto ovláda minulosť – ovláda budúcnosť.“

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt 1984

 

Veľký Brat sa nesmie mýliť, preto sa jeho predpovede prispôsobujú konečným výsledkom, aby to vyzeralo tak, že má vždy pravdu. Ak sa raz v novinách uverejní, že krajina tohto roku vyrobí 8 miliónov párov topánok, no nakoniec ich budú iba 2 milióny, údaje sa okamžite prepíšu na dajme tomu 16 miliónov „ušitých“ párov topánok. Sfalšované záznamy hovoria ľuďom o stále stúpajúcej životnej úrovni, napriek tomu, že čím ďalej, tým viac klesá.

Strana však zachádza oveľa ďalej ako napríklad Fašisti alebo Komunisti. Nestačí jej, že si úplne podmanila všetky oblasti života ľudí, ona chce vládnuť aj nad ich zmýšľaním. Tu sa dostávame k najhoršiemu zločinu zo všetkých – k  ideozločinu, t.j. vnútornému boju voči ideológii strany. Takmer každý občan má doma televíznu obrazovku a skryté mikrofóny, cez ktoré je neustále sledovaný a dokonca ho prostredníctvom nich tajné služby v prípade potreby napomínajú. Niečo ako súkromie či samota tu nejestvuje, obyvateľstvo špehujú na každom kroku – každý ich pohľad, výraz tváre, slovo, akákoľvek podozrivá reakcia. Obrazovky sú všade a nemožno sa pred nimi skryť. A ak niekoho odhalia… zmizne, vymažú ho zo záznamov, tým pádom nikdy nežil.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt disappear

 

Väčšina ľudí si to však nejako neuvedomuje, pretože princípy anglického socializmu im vnucujú od raného detstva. Strana úspešne zbavuje ľudí  samotnej ľudskosti a citov. Chce, aby žili v strachu a zároveň prechovávali zbožnú úctu k Veľkému Bratovi. Deti (drvivá väčšina detí prišla na svet vďaka umelému oplodneniu) fungujú ako živé kamery a bežne udávajú svojich vlastných rodičov. Občania Oceánie stratili nielen slobodu prejavu, tlače, vlastníctva, ale aj slobodu myslenia. Nie sú schopní nezávisle uvažovať, jediné, čo poznajú sú striktné pravidlá Angsocu, ktoré nemožno porušiť. No predsa len je tu mizivé percento tých, ktorí sa ešte nepomiatli. Patrí medzi nich aj Winston a… viac už vám nemôžem prezradiť. 🙂

Ak by som túto knižku mala charakterizovať dvomi slovami, povedala by som, že je to totálne psycho. Dostala som ju pod stromček, no úprimne, keby som ju len tak námatkovo otvorila niekde v kníhkupectve, určite by som si ju nekúpila. 😀 No potom ako som sa do nej začítala, nevedela som prestať. No, musím sa priznať, že bol to pre mňa boj. Nemám rada násilie a už vôbec nie takéto čítanie, pri ktorom sa idem zblázniť a to, čo čítam, potom nemôžem vyhodiť z hlavy. Ale chcela som ju dočítať a teraz som rada, že som to spravila.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt thinking

 

Orwellove diela sú pomerne svojské. Po prevrátení strany môžete mať pocit, že čítate úplne inú knihu. Nie je to ľahké čítanie, no každému ho vrelo odporúčam, pretože sa z neho možno veľa naučiť. Mne napríklad pripomenulo nesmiernu dôležitosť slobody, ktorú som donedávna považovala za samozrejmosť. A desím sa toho, keď vidím, ako je ohrozovaná. Nielen v krajinách Blízkeho východu, v Rusku, Maďarsku či Poľsku, ale aj u nás. V podstate takmer všade. Prosím, neberme si to, za čo naši predkovia tak dlho bojovali. Rovnako ako cenu všetkého, aj hodnotu slobody si človek začne vážiť až vtedy, keď mu hrozí, že ju stratí. A niečo také jednoducho nesmieme dovoliť.

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.