Hola amics!

Ako tak  premýšľam, uvedomujem si, že väčšinu svojho krátkeho života trávim posúvaním času dopredu: „Už len 5 minút do konca hodiny! Koľko dní nám zostáva do prázdnin? Nech už mám konečne osemnásť a…“ Očami tlačím hodinovú ručičku a imaginárnou rukou posúvam stránky v kalendári. Zbytočne. Čas plynie stále rovnako rýchlo, všetko ostatné je len subjektívny pocit. No sem-tam sa vyskytnú aj momenty, kedy by som niektoré chvíle chcela vrátiť späť. Medzi ne patria aj tie, o ktorých vám teraz porozprávam.

Keď sa mi do uší dostalo slovné spojenie výmenný pobyt,  neváhala som ani minútu. „Idem do toho!“ vravím.  Bolo nám povedané, že naši partneri budú zo Španielska, no nazvať ich Španielmi by bola obrovská chyba. Sú to ľudia z Girony, menšieho mesta asi hodinku od Barcelony, teda Katalánci. Na svoju národnú identitu sú mimoriadne citliví, hneď vysvetlím prečo.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt catalonia

 

Katalánsko je ekonomicky najvyspelejší región, z ktorého profituje celé Španielsko, no jemu samému sa podľa slov našich nových priateľov, vracia len veľmi málo. Ľudia tu hovoria po katalánsky, majú vlastnú vládu, kultúru, iné zvyky a tradície ako v ostatných častiach krajiny. Je preto úplne pochopiteľné, prečo sa tak dožadujú svojho práva na sebaurčenie. Aj heslo samotných demonštrácií znie: ,,Sebaurčenie nie je zločin.“ 

 

Súvisiaci obrázok

 

V podobnej situácii sme boli aj my za čias Rakúsko-Uhorska. V roku 2017 prebehlo referendum o nezávislosti Katalánska, v ktorom sa 90% občanov vyslovilo za. Španielska vláda však ich rozhodnutie nerešpektuje a snaží sa región silou-mocou udržať. Momentálne tam prebiehajú masové protesty. Ministri sú v španielskom väzení a bývalý premiér Carles Puigdemont v belgickom exile. Ľudia sú zúfalí, napätie medzi oboma stranami by sa dalo krájať, v uliciach vládne chaos a nikto presne nevie, čo sa bude diať.

Možno aj vďaka súčasnej situácii sú to veľkí patrioti. Nadovšetko milujú svoju vlasť a na rozdiel od nás, ani jeden z nich sa ju nechystá opustiť. Pravidelne sledujú aktuálne dianie a zúčastňujú sa protestných zhromaždení. Môžeme si z nich brať príklad. Ak by malo Slovensko takto politicky angažovanú mládež, možno by na najvyšších miestach sedeli slušní a zodpovední ľudia, a nie voly.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt zomri fico, danko, bugár

 

Napriek tomu všetkému sú to skutočne príjemní, otvorení a všímaví ľudkovia. Prvé, čo ich po príchode na Slovensko zaujalo, boli farebné bytovky. Zvyknutí na béžovú alebo sivú, s úžasom hľadeli na modré, zelené či žlté paneláky – pamätníky socialistickej éry. Väčšina z nich netušila, že dáky socializmus vôbec existoval. Keď som Annu – moju výmennú partnerku priviedla domov, ani len jej nenapadlo vyzuť si topánky, pretože u nich doma sa nikto nevyzúva. Jedia neuveriteľne málo, pričom hlavné jedlo dňa – večeru mávajú bežne aj o 22. v noci. Bublinková minerálka, ani voda s citrónom im nič nehovoria. A keď už sme pri tých nápojoch… rodičom hneď zavesili na nos, že všetci Slováci sú alkoholici.

Človek sa s nimi výborne zabaví, vedia okolo seba vytvoriť fantastickú atmosféru. Kedykoľvek a kdekoľvek, najlepšie však počas spoločnej večere, pri vyspevovaní slovenských alebo katalánskych evergreenov. Bolo to jedným slovom úžasné a po veľmi dlhej dobe sa dostávam do bodu, kedy by som naozaj chcela vrátiť čas o pár dní naspäť. No ešte ani zďaleka nie je koniec. O mesiac letíme my tam, zažijeme Katalánsko na vlastnej koži a možno sa zúčastníme aj niektorého z tunajších protestov. 🙂

 

 

 

Čo viac dodať?

Fins ara!    (Čoskoro sa vidíme!)

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.