Čísla, ktoré bolia

Napätie by sa dalo krájať, hlavy máme ponorené v knihách ako pštrosy, v triedach vládne chaos. Všetci dobre vieme, čo to znamená. Koniec roka sa nebezpečne blíži a z každej strany človek počúva: ,,Čím-skôr si opravte známky! Prídu maturity, budete mať voľno, všetko zabudnete a potom už z vás nedostanem ani mäkké f…“ Niektorí už dávno rezignovali, iní to ešte stále berú príliš vážne, a potom je tu skupinka šťastlivcov, ktorí si včas určili priority a vedia, kde si môžu dovoliť zvoľniť tempo.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt i don't even know what i don't know

 

Dopredu avizujem, že ťa v žiadnom prípade nechcem nebádať k lenivosti a už vonkoncom nie spochybňovať dôležitosť školy ako takej. Ide mi o prevenciu tvojho mentálneho zdravia alebo našimi slovami povedané: Aby ťa z toľkého učenia netrafil šľak a mohol/mohla si sa už konečne poriadne vyspať. Často sa stáva, že známka nemá takmer žiadnu výpovednú hodnotu o tvojich vedomostiach. Takže, pokiaľ nie si v maturitnom ročníku, nemusíš si  toho robiť takú obrovskú hlavu. Svet nestojí ani nepodá na tvojom vysvedčení.

Všetky vyspelé krajiny, či už je to Anglicko, Nemecko, Francúzsko alebo nami tak ospevované Fínsko, majú školský systém založený na skorej špecializácií. Rozumej – máš predmety povinné (matematika, cudzí jazyk atď.) a predmety voliteľné, ktoré si vyberáš ty sám/sama, podľa toho, čo ťa baví a čomu by si sa chcel/a v budúcnosti venovať.

 

Súvisiaci obrázok

 

Niekto by možno argumentoval tým, že pre druhákov je ťažké vybrať si 2 semináre. Ako by si potom mali poskladať takmer celý rozvrh? Tu sa treba pozrieť problému úplne na koreň a hľadať chybu nie v školskom systéme, ale v spoločnosti. Koľko ľudí vie, čo chce a ide si za tým? V porovnaní s tými, čo nemajú ani tušenia ako ďalej, je ich málo. Preto by mali rodičia svoje deti odmalička podporovať v ich víziách (ak sú zmysluplné) a nie hľadať dôvody prečo to nerobiť, ale spôsob, ako to urobiť. Ja mám v tomto šťastie, no viem, že mnohí ho bohužiaľ nemajú.

Každý predsa vie, čo ho baví, v čom je a nie je dobrý, takže si myslím, že poskladanie rozvrhu, pozostávajúceho najmä z predmetov potrebných na štúdium na VŠ by nemalo byť problémom. Rada pre budúcich seminaristov: A nevieš, čo si máš vybrať, choď na to vylučovacou metódou. Vyhoď to, čo určite študovať nechceš a postupne porovnávaj tie predmety, ktoré ti zvýšia. Nakoniec ti zostanú len 2… a voilà, semináre sú na svete.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt what do i want

 

Náš vzdelávací systém je nastavený tak, aby z talentu urobil priemer, čo ja za žiadnych okolností nemienim dopustiť.  Viem, čo určite budem a čo určite nebudem potrebovať. Predmetom nachádzajúcim sa niekde v rozmedzí tejto hranice venujem dostatočnú pozornosť. Základom je teda vedieť, čo chceš. Ak to nevieš, z tej kopy učebníc sa nevyhrabeš ani náhodou.  Ba čo viac, môže ti to skomplikovať situáciu v mnohých iných oblastiach života, nielen v škole.

Horšie však je, keď už máš svoju víziu, no stále s nedokážeš predstaviť, že ti na konci roka nebudú na vysvedčení svietiť samé jednotky. To už je o prioritách a je len na tebe, či to považuješ za životne dôležité alebo nie. Raz aj tak prídeš na to, že väčšina úspešných ľudí na svete nepatrila medzi premiantov vo všetkom, viacerí ani nedokončili vysokú školu. Možno ťa jedného dňa bude iritovať, že ľudia, ktorí mali kedysi oveľa horší prospech ako ty, teraz zarábajú 2x viac ako ty. Nedajbože, na teba prídu zdravotné či existenčné problémy. Potom ti isto docvakne, že známky si nezaslúžia význam, aký si im kedysi pripisoval.

 

Súvisiaci obrázok

 

Makaj na sebe tam, kde to má zmysel. Nemusíš tráviť hodiny nad učivom z chémie, keď chceš byť právnikom. Nemá to zmysel. Nevykašli sa na to úplne, ale naozaj tomu nemusíš venovať 4 hodiny, ktoré by si mohol/mohla stráviť úplne inak. Napríklad študovaním ústavy. Rozumieme si.

Kým sa nezmení vzdelávací systém ako taký, musíš s tým poradiť sám/sama. Okrem zavedenia voliteľných predmetov, by sme však mali zamerať najmä na pozíciu učiteľa ako takého. Za katedrou by mali sedieť tí najlepší študenti v danom predmete, nie priemerní žiaci, ktorí nemali na to, aby išli študovať niečo iné. Lenže, kto to pôjde robiť za tých 600€, keď aj predavačka v LIDL-i dostane viac, bez toho, aby sa 5 rokov trápila na VŠ?

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt male teacher

 

Jediný spôsob ako spraviť z učitelia pozíciu, ktorú budú chcieť ľudia zastávať a o ktorú budú bojovať, nám politici nechcú predstaviť, pretože by sa občanom zrejme nepáčil, t.j. zredukovať počet škôl a celkový počet učiteľov, na ministerstve školstva zamestnať kvalitných odborníkov (najlepšie takých, ktorí majú niečo odučené) a nie ľudí, ktorí ani nevedia, ako vyzerá škola. Tým pádom získajú pedagógovia adekvátnu mzdu a nájdu sa tiež financie na tvorbu kvalitných študijných materiálov. Možno sa raz žiaci dočkajú aj nových učebníc, z ktorých sa dá učiť, nie tých z roku 89, ktoré používame teraz. Nikto. Spôsob hodnotenia študentov tiež nie je najefektívnejší. 5-stupňové hodnotenie nie je spravodlivé, oveľa lepší by bol spôsob známkovania od 1 do 10. Ale od toho sme asi ešte ďaleko. No pevne verím, že raz tieto zmeny presadíme.

Možno so mnou súhlasíš, možno nie. Za svoj názor preberám všetku zodpovednosť a ak som ti ním otvorila oči a presvedčila ťa, aby si prehodnotil/a svoje hodnoty, bude to pre mňa tým najväčším zadosťučinením. Želám ti ešte veľa šťastia a pevných nervov v tomto školskom roku. Oboje budeš potrebovať  🙂

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.