Komunizmus – červené jabĺčko s prehnitým vnútrom

Ako už zo samého nadpisu možno vyčítať, komunizmus bol politickým režimom dvoch tvárí. Podobne ako grécky filozof Platón, aj tvorcovia tejto ideológie kládli na prvé miesto ideu dobra – sociálne spravodlivej spoločnosti. Myšlienka, že prídeme do obchodu, zoberieme len to, čo skutočne potrebujeme a bez zaplatenia odídeme, je však v reálnom živote nemožná. Človek je od prírody tak trochu egoista, ľudia zbožňujú, keď im druhí závidia, pocit nadradenosti a túžba mať viac než iní je prirodzenou súčasťou veľkej väčšiny z nás.

Už len z tohto dôvodu bol komunizmus ako taký len naivnou predstavou, ktorá nám – mladým príde úplne absurdná. Cestu za týmto nedosiahnuteľným cieľom nazývame socializmus, socializmus, ktorý tento národ neuveriteľne ovplyvnil – nanešťastie, viac negatívne ako pozitívne.

Ja osobne som túto éru na vlastnej koži nezažila, hľadím na ňu očami človeka narodeného v 21. storočí. Avšak mnohí z tých, ktorí si toto obdobie dôverne pamätajú, naň spomínajú s láskou, ako na zlaté časy, keď peceň chleba stál 8 korún a mlieko 3, podobne aj maslo a vajcia. Časy s takmer nulovou nezamestnanosťou a školstvom na vysokej úrovni. No, pozrime sa aj na temnú stránku tejto doby, na to, ako ho vnímajú predovšetkým mladšie ročníky.

Komunizmus bol jeden neľudský režim, kde funkcionári vodu kázali a víno pili ( Žiaľ, dnes sme na tom podobne ), kde ľudia nemali právo prejaviť svoj vlastný názor a ak sa tak náhodou stalo, boli okamžite odstránení ( Hm, čo tak kauza Remiáš? ), režim bez náboženskej slobody, takmer bez práv, plný nenávisti a zla. ( Nepripomína Vám to niečo? )

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt lenin karikatura

 

Klobúk dolu pred všetkými, čo sa odvážili na to poukázať a otvoriť verejnosti oči: Milada Horáková, Jan Palach, Don Titus Zeman a mnohí další – Obrovská vďaka a česť ich pamiatke!

Teraz sa pýtam sama seba – Ako sa to tu dopekla mohlo držať viac než 40 rokov?! Ako mohli priatelia udávať vlastných známych čo spôsobilo, že sa z milosrdných ľudí stávali takéto s prepáčením zvery?! Kam zmizla všetka ľudskosť?! Prečo sa iné krajiny východného bloku spamätali oveľa rýchlejšie než my? Stačí sa pozrieť na pobaltské štáty, ktorých občania už viac nechcú žiť a ani nežijú v nostalgii, ale otvorili brány novým možnostiam, o ktorých mohli kedysi iba snívať.

Zmýšľanie Slovákov však nijakým veľkým prerodom neprešlo. ( neznamená to, samozrejme, že by sme sa mali dištancovať od všetkého, čo prichádza z východu ) Otázkou je, prečo iní áno a my nie? Závisí to od dĺžky okupácie alebo od pomoci škandinávskych krajín ich menších susedom? ( napr. Fíni Estóncom ). Mám pocit, akoby sa niektorí starší občania našej zeme nevedeli zaobísť bez pozostatkov toho, čo tu bolo, akoby zabúdali na všetko to zlo a stále žili v akejsi bubline, čo bolo hlavným cieľom vtedajších lídrov – držať obyvateľstvo v nevedomosti. Ľudia si vydobili pád režimu, následne ( nečakane rýchlo ) prišla samostatnosť a my namiesto toho, aby sme využili možnosti, ktoré nám toto všetko ponúka, sa uzatvárame v minulosti.

Zmení sa to, až keď táto generácia jednoducho odíde alebo to príde už v nasledujúcich rokoch? Uvidíme, je to len na nás, ale verte mi, všetko má svoj čas – začiatok i koniec.

 

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt comunism

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.