Späť do školských lavíc

Už cisárovná Mária Terézia vedela, že vzdelaný ľud je zárukou mocnej a prosperujúcej krajiny. Či už za myšlienkou zavedenia povinnej školskej dochádzky stála ona sama alebo niektorý z jej dôverných poradcov, pre vtedajších ľudí to znamenalo naozaj veľa. Zrazu už právo na vzdelanie nepatrilo len potomkom bohatých šľachticov, ale dostalo sa aj k obyčajným, chudobným poddaným.

Dnes už ranný súboj s budíkom, dopisovanie si domácich úloh v autobuse či hľadanie najrozličnejších skrýš, kam by sa dal nenápadne strčiť ťahák, berieme ako prirodzenú súčasť nášho študentského života. No, tak je to vlastne so všetkým novým, čo sa po čase stane samozrejmosťou.

Školstvo vždy bolo, a aj bude veľmi často rozoberanou témou v mnohých diskusiách, prieskumoch alebo televíznych reláciách. Možno sa preto pýtate: ,,Keď sa o ňom toľko hovorí, ako je možné, že to s ním ide stále z kopca?“

Dobre viem, čo práca učiteľa obnáša, ak ju vykonávate s nasadením a entuziazmom. Obyčajne túto profesiu ľudia nevnímajú veľmi pozitívne. Domnievajú sa, že učitelia už o 15:00 sedia doma s nohami vyloženými na gauči, majú kopu pracovného voľna, počas ktorého na školu ani len nepomyslia a k tomu ešte 2 mesiace prázdnin. Žiaľ, toto je len akási ilúzia a v drvivej väčšine prípadov to takto nefunguje. Verte mi, nie je to med lízať.

Na Slovensku máme stovky vzdelávacích programov, doplnkových kurzov pre pedagógov, plno technických zariadení určených na skvalitnenie výučby, … Ale nikto ,,tam hore“ si ešte neuvedomil, jednu nesmierne dôležitú vec – VŠETKO JE TO O ĽUĎOCH. Máme akútny nedostatok kvalitných učiteľov – ľudí, ktorí sú vzorom pre svojich žiakov, ktorí svoju prácu robia s láskou a považujú ju za svoje poslanie. Tým pádom nemôžeme od slovenských študentov čakať zázraky. Avšak táto kríza má celkom pochopiteľný dôvod – nie každému stačí ku šťastiu uznanie od žiakov/rodičov a za málo peňazí takúto prácu ľudia jednoducho robiť nebudú.

Ak by sme spravili z tohto povolania pozíciu, o ktorú by sa absolventi pedagogických fakúlt museli ,,pobiť“, situácia by sa v momente zmenila. Podobne ako manažéri vo firmách i učitelia v školách by tak boli nútení podávať kvalitné výkony, inak by im hrozilo prepustenie a následne nahradenie niekým iným.

A ako zoženieme peniaze na platy? Odpoveď je veľmi logická. Zrušme školy s ,,malotriedkami“, zredukujme počet vysokých škôl na polovicu a nevyhadzujme milióny za techniku, s ktorou ani samotní pedagógovia nevedia poriadne manipulovať. Momentálnu situáciu nevyriešime plošným zvyšovaním platov, pretože nie je učiteľ ako učiteľ a tento spôsob odmeňovania je veľmi neobjektívny.

Takisto máme stovky stredných škôl, ktoré majú málo žiakov, no napriek tomu prežívajú. Gymnáziá sú často plné študentov, ktorí tam nemajú čo robiť a patria do stredných odborných škôl a niektorí z odborných škôl zas do škôl osobitných. Bolo by lepšie upriamiť pozornosť na KVALITU, nie na kvantitu.

Myslime na to, že hlavnou úlohou týchto ľudí je vychovávať budúce generácie. Škola nám otvára bránu do budúcnosti a učiteľ by mal byť tým, kto nám od nej odovzdá kľúč. Tých dobrých si vážme a spomínajme na nich s láskou, pretože bez nich by sme nikdy neboli tým, kým sme.

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.