Železná lady Margaret Thatcher

Pomenovanie ,,Železná lady“ sa už niekedy dostalo do uší zrejme každému. Zvyčajne sa tejto pocty dočkajú cieľavedomé a nekompromisné ženy, ktoré sa vytrvalo predierajú tŕnistou cestou, smerom k vopred stanovenému cieľu. Prekonávajú množstvo prekážok, bolestí, niekedy aj strachu, a ak náhodou spadnú, nezostávajú ležať, ale zdvihnú sa a pokračujú ďalej. Či už ide o športovkyne, manažérky alebo političky, tieto dámy bojujú ako ozajstné levice a svojím konaním píšu dejiny tohto sveta. Ja sa Vám dnes pokúsim predstaviť vôbec prvú železnú lady, britskú premiérku Margaret Thatcher. Keďže jej meno nepatrí medzi tie najkratšie, budem ju oslovovať trochu familiárne – Maggie.

Malá Maggie sa do politiky v podstate narodila. Jej otec bol príslušníkom liberálnej strany a ona, ako jeho dcérka bola od malička fascinovaná všetkým, čo s touto prácou súviselo. Keď však prišiel čas nástupu na vysokú školu, dala prednosť svojej druhej veľkej láske, chémii. Právo prišlo na rad až neskôr. Oba odbory študovala na prestížnej univerzite v Oxforde.

Do komunálnej politiky vstúpila na začiatku 50. rokov. V roku 1959 bola zvolená do Dolnej snemovne a práve vtedy sa jej otvorili brány do sveta ,,veľkej“ politiky.  Na tú dobu bolo veľmi nezvyčajné, aby žena a ešte k tomu matka dvoch malých detí, vstúpila do mužského sveta bielych golierov a podieľala sa na rozhodnutiach, ktoré ovplyvňovali životy miliónov ľudí. Vtedy ešte nikto netušil, že toto je len začiatok jej dlhoročného a vplyvného pôsobenia.

 

 

Thatcher bola členkou Konzervatívnej strany, kde si vyskúšala zastávanie niekoľkých funkcií ( hovorkyňa pre oblasť bývania a vidieka, tieňová ministerka financií, priemyslu a neskôr aj školstva), v časoch opozičného postavenia strany. Keď sa konzervatívci dostali k moci, vtedajší premiér Edward Heath ju vymenoval za ministerku školstva. Už tu spôsobila nemalý rozruch, pretože prioritu pre ňu predstavovalo úplné stredoškolské vzdelanie, zatiaľ čo základnému venovala ďaleko menšiu pozornosť. Mnohým sa nepáčilo uťahovanie opaskov a zrušenie rôznych neefektívnych vzelávacích programov. Protesty vyvolalo aj rozhodnutie zrušiť bezplatné podávanie mlieka deťom pre školopovinné deti do 11 rokov.

Po prehre v nastávajúcich voľbách zasadla do kresla ministra životného prostredia, čo bolo aj jej posledným ministerským kreslom. Premiér Heath odstúpil a jeho miesto zaujala práve Maggie. Z drobnej ženičky, ktorá sa s každým bavila ako učiteľka so žiakom, v dôsledku čoho sa ľudia v jej prítomnosti niekedy cítili hlúpo, sa stala najmocnejšia žena 20. storočia. Žena, ktorá sa nebála verejne vystupovať proti Sovietskemu zväzu, ba dokonca si z neho robila žarty. Na oplátku jej sovietske noviny Červená hviezda uštedrili prezývku Železná lady, avšak i to dokázala Thatcher pretaviť na úspech. Stala sa z nej totiž ikona a toto pomenovanie akýmsi pseudonymom.

 

 

 

Pomerne kontroverzné boli aj jej vyjadrenia o ľuďoch inej farby pleti, čo potvrdzovala aj jej idea spraviť z Južnej Afriky čisto belošský štát, ktorý sa mal dištancovať od okolitých krajín s prevahou černošského obyvateľstva. K víťazstvu v ďalších voľbách jej veľmi pomohla rastúca nezamestnanosť a vlny štrajkov, čo dokázala využiť vo svoj prospech. Jej úloha ale nebola vôbec jednoduchá. Spojené kráľovstvo sa tápalo v ekonomickej kríze a ona bola tá, ktorá mu mala hodiť záchranné koleso a vytiahnuť ho na breh.

Počas druhého funkčného obdobia musela čeliť viacerým problémom. HDP neustále klesalo, museli sa zatvárať podniky ( obrovskú vlnu nespokojnosti vyvolalo zrušenie 20 stratových baní ), tým pádom ľudia prichádzali o prácu a hospodárstvo bolo úplne ,,v keli“.  Neskôr sa však tento stav zlepšil až nakoniec nezamestnanosť dosiahla úctyhodných 7%.

Za jej najväčšie negatívum považujem prístup k embargu OSN voči apartheidu v Juhoafrickej republike, ktoré svojím spôsobom zadržiavala. Africký národný kongres, z ktorého ako neskorší prezident vzišiel Nelson Mandela označila ako ,,typickú teroristickú organizáciu.“

Tvrdým orieškom bola aj Vojna o Falklandy, keď si toto územie nárokovali aj Briti, ktorí ho už aj tak držali pod kontrolou, ale aj Argentínčania. Úlohou argentínskych jednotiek bolo obsadiť hlavné mesto Stanley, avšak bez straty životov britských vojakov. Tu sa však Maggie opäť zatla a zakročila svojím typickým ráznym spôsobom:

 

A Falklandy sú pod správou Británie až doteraz…

Vďaka neustálym škrtom vo verejných výdavkoch, veľmi ráznemu a netolerantnému prístupu k odborom, začala Thatcherovej popularita hlboko upadať. Vrchol všetkého predstavovalo zavedenie tzv. ,,Dane z hlavy“ ( na komunálne služby ). Nechala sa pohltiť vlastnou mocou, nerešpektovala dokonca ani názory straníckych kolegov, čo viedlo ku konfliktom vrámci samotnej strany. Búrili sa občania, opúšťali ju spolupracovníci a pomaly sa schyľovalo k jej pádu. Maggie nechcela riskovať hanbu z neúspechu v dalších voľbách, preto sa radšej rozhodla odstúpiť.

( Aj my už máme niektorých ,,poťahovačov nitiek“ plné zuby, napriek tomu sa tam stále držia ako kliešte. Mali by si brať príklad. )

Ukázalo sa, že to bol dobrý krok. Neskôr svoje chyby verejne oľutovala a na každoročnom zjazde Konzervatívnej strany bola vždy vítaná ohromným potleskom. Stala sa nesmrteľnou.

Margaret bola jednoznačne ženou činov, vydobyla si obrovský vplyv a stala sa inšpiráciu pre mnohých dalších politikov, najmä čo sa týka nežnejšieho pohlavia. Ľudia ju buď milovali alebo nenávideli, no nik nemôže poprieť, že táto pozoruhodná dáma ukázala svetu, že ženy do politiky skutočne patria.

 

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.