Výsmech slobode prejavu?

Samotné zvolenie Jaroslava Rezníka za riaditeľa RTVS vyvolalo nemalú vlnu nevôle a predsudkov. Niet sa čomu čudovať, keď tento človek za Mečiarových čias šéfoval Slovenskému rozhlasu, navštevoval centrálu vtedy vládnucej HZDS, kšeftoval s pofidérnym mafiánom Mariánom Kočnerom atď. Veru, pekná vizitka to rozhodne nie je. Avšak naši lídri si lepšieho človeka na tomto poste ani nevedia predstaviť, pretože skáče presne tak, ako oni pískajú.

 

Všetky Rezníkove škandály sa doposiaľ ( po prižmúrení oboch očí a pirátskou páskou cez oko ) dali prehliadnuť, no to, čo sa deje v poslednej dobe, už naozaj nemá obdobu. Vyzerá to tak, že sme vynašli stroj času a presunuli sa do 90. rokov, začala sa druhá normalizácia.

 

Politické čistky a zapchávanie úst nikdy neveštia nič dobré. Slobodu prejavu ( vyjadreného slovn i písomne ) a ochranu osobnosti máme predsa zakotvenú v ústave, ktorá je základným zákonom štátu a sú jej podriadené všetky ostatné. Prečo ju teda nerešpektujú? Žeby im moc až natoľko stúpla do hlavy?

 

 

Ku kritike pána riaditeľa sa odhodlalo viacero ľudí z televízneho štábu. Pár z nich za to zaplatilo výpoveďou. Desiatky zamestnancov podpísali otvorený list, v ktorom vyjadrujú nesúhlas s pomermi, aké pán Rezník v televízii nastolil. Obrátená pyramída sa premenila na vriaci kotol, vnútri vládne dusná atmosféra a nespokojnosť stále narastá. Najnovšie vedenie vystavilo stopku Zuzane Kovačič Hanzelovej – fantastickej redaktorke najmä politických relácií. Bolo jej udelené kárne opatrenie a zákaz pôsobenia v oblasti politiky.

 

RTVS doposiaľ opustila štvorica reportérov – Jana Masárová, Matúš Dávid, Kristián Čekovský a Matúš Baňovič. Rovnako aj vedúci vydania a bývalý šéfeditor Jozef Matej. Uvidíme, kto bude ďalší. Každopádne, takto to nemôže fungovať donekonečna. Pravdivé informácie už majú cenu zlata. Médiá sú úžasným prostriedkom na manipuláciu a ,,oblbovanie“ ľudí ( napr. komunistická propaganda ) a Slovenská televízia je tým najvplyvnejším v našej krajine. Nie všetci ( predovšetkým starší občania ) používajú internet, no televízne noviny si pozrie takmer každý. A ak takáto televízia príde o svoju neutrálnosť, ak stratí dôveru ľudí, tak potom prichádzajú na rad ďalšie otázky: ,,Dá sa vôbec v tomto štáte niekomu dôverovať? Ak áno, komu? A čo máme teraz robiť…?“

 

– To, čo predtým, pretože iné východisko neexistuje. Svoj nesúhlas musíme dávať najavo verejne, aby si tí ,,tam hore“ uvedomili, že si nenecháme skákať po nose. Dosť bolo prázdnych rečí, sľubov a lží, to už nikto nechce počúvať. Chceme vidieť progres, želáme si zmenu! Tú však dosiahneme jedine tak, že budeme cieľavedomí a jednotní. Presne to by pomohlo aj opozičným stranám – vytvoriť spoločný blok, ktorý by v nasledujúcich voľbách zničil koaličné strany. Ale má to jeden háčik – líder liberálov, druhej najpreferovanejšej parlamentnej strane, o niečom takom nechce ani počuť. ( Len aby to potom neľutoval… )

 

 

Celá táto ošemetná situácia je ďalším klinecom do rakvy našej koalície. Nie som fanúšikom predčasných volieb, pretože si myslím, že opozícia ešte nie je dostatočne pripravená na to, aby prevzala moc do vlastných rúk. Na druhej stretne, nemienim tolerovať korupciu na úkor ,,stability“ v štáte. Človek sa niekedy cíti ako medzi dvoma mlynským kameňmi. Najväčším problémom však je, že si vždy vyberáme alternatívu predstavujúcu menšie zlo a nie to, čo naozaj chceme. Verím však, že čoskoro tú možnosť mať budeme 🙂

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.