Aj tvoj názor sa počíta

Voľby, voľby a ešte raz voľby. V meste na nás na každom kroku zízajú z plagátov kandidáti do mestského zastupiteľstva. Internet je plný najaktuálnejších prieskumov a preferencií parlamentných strán. To isté platí aj pre uchádzačov o prezidentské kreslo. Koľko sa len do toho vrazí peňazí! Smutné je, že ľudia sa veľmi netrhajú ísť voliť. Účasť sa zväčša pohybuje v hranici medzi 30-60%, v závislosti od druhu volieb. Prirodzene, najviac občanov sa k volebným urnám dostaví počas volieb do Národnej rady SR. Naopak najmenej, v priebehu župných volieb.

 

Súvisiaci obrázok

 

Mrzí ma to, pretože volebné právo je úžasný spôsob ako ovplyvniť dianie v krajine. Padali zaň životy, tiekla krv a teraz sa ho ľudia dobrovoľne „zbavujú“. Stačí si pozrieť grafy zobrazujúce volebnú účasť za posledných X rokov, od kedy sme volebné právo získali. Dnes si mnohí povedia: „Veď ten jeden (môj) hlas aj tak nič nezmení.“ Lenže, čo ak si toto povie ďalších 1000, 10 000, nebodaj 100 000 ľudí? Čo potom? Verte mi, najväčší dopad na výsledok hlasovania má práve neúčasť. Je to akoby ste hlasovací lístok pokrčili a zahodili do koša. Váš názor je dôležitý a každý jeden hlas má rovnakú hodnotu.

Minulý týždeň som sa s kamarátom rozprávala práve na túto tému. „Prečo by som ja ako študent, ktorý pre túto krajinu ešte nič neurobil, mal právo rozhodovať o tom, čo sa v nej bude diať?“ spýtal sa ma. „Ešte nie, ale o pár rokov bude situácia úplne iná – budeš pracovať, odvádzať dane, prispievať do systému,… a máš plné právo rozhodovať o svojej budúcnosti, pretože ty si budúcnosťou tohto štátu.“ odpovedala som.

 

Súvisiaci obrázok

 

Neskôr sme sa dostali k otázke, prečo by mali voliť dôchodcovia, ktorí už kvázi iba oddychujú a „nič nerobia“. Spolu s mladými ľuďmi patria k najľahšie ovplyvniteľnej skupine obyvateľstva, čo rozhodne má vplyv na to, z akej strany vyberajú svojich kandidátov a akých ľudí krúžkujú. „Za zásluhy,“ hovorím, „títo ľudia desaťročia tvorili hodnoty a zaslúžia si možnosť výberu, ktorú predtým nemali.“

Odstaviť mladých či starých od politického života by bolo vrcholne nespravodlivé a v podstate nemožné, keďže by išlo o hrubé porušenie občianskeho práva, t.j. aj ústavy a takýto návrh by jednoducho neprešiel. Vtedy som si uvedomila, že riešenia, ktoré nám skrsnú v mysli ako prvé, sú väčšinou veľmi radikálne. A v konečnom dôsledku ich aj tak nemožno zrealizovať.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt old people

 

Čo ma však potešilo, bol záujem. To, že človek vyjadril svoj názor, nech už bol akokoľvek bizarný. Že mal v rukáve argumenty spolu s riešením, aj keď z môjho pohľadu by  nebolo správne. Rovnako ako moje postoje možno niektorí považujú za neadekvátne. Tak či onak, milujem takéto debaty 🙂 A taktiež sa mi páčil spôsob, akým sme medzi sebou komunikovali – pokojný rozhovor bez zvyšovania hlasu, jeden hovoril zatiaľ čo druhý počúval. Nie ako u nás v parlamente, kde sa poslanci navzájom ostreľujú urážkami od debilov, zlodejov či zbabelcov cez pravú ruku mafie až po burinu poľnohospodárstva.

Ak chcete meniť veci, presviedčať ľudí o správnosti vašej pravdy a spoločne hľadať riešenia problémov, nemôžete sa biť do pŕs, obviňovať druhých a vrieskať pritom na všetky strany. Toto má bližšie k dokazovaniu Darwinovej teόrie, že človek pochádza z opice, než k diplomacii. Rozhodujúci je charakter (nie harakter 😀 ) a to, že sa dokážete odosobniť. Pretože nie je dôležité, aby vaše kroky hrali do karát vám, ale predovšetkým väčšine spoločnosti. Preto je naozaj ťažké byť dobrým lídrom. A teraz sa sama seba pýtam: „Mám šancu ním byť?“

 

Súvisiaci obrázok

 

 

Zdieľať:

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.